Keď sa záhrada na jeseň a začiatkom zimy „uspáva“, veľa ľudí má pocit, že trávnik už nič nepotrebuje. Nerastie, nekosí sa, tak čo by sa mu mohlo stať? V skutočnosti je zimné obdobie pre trávnik zaťažkávajúcou skúškou. Chlad, krátke dni, dlhodobo vlhká pôda a časté ušliapanie môžu výrazne ovplyvniť, ako bude tráva vyzerať na jar.
Mnohí záhradníci sa zhodujú v jednoduchom princípe:
čím menej trávnik stresujeme počas zimy, tým ľahšie sa na jar zotaví a zhustne.
Zimná starostlivosť pritom nemusí byť nijako zložitá. Ide hlavne o niekoľko rozumných krokov, ktoré je dobré urobiť v pravý čas a nepristupovať k nim extrémne – ani zanedbať, ani preháňať. Rady nižšie platia najmä pre bežné okrasné trávniky v miernom stredoeurópskom podnebí.
Čistý trávnik má väčšiu šancu prežiť zimu bez plesní
Najväčší problém pre trávnik v zime zvyčajne nie je samotný mráz, ale dlhodobo vlhké prostredie bez prístupu vzduchu. A to vzniká najmä vtedy, keď na trávniku:
- ostáva napadané lístie
- ležia konáre, dosky alebo iné predmety
- dlhodobo stojí ťažký nábytok či iné záťaže
Pod nepriepustnou vrstvou lístia sa drží vlhkosť a trávnik je náchylnejší na hubové ochorenia (rôzne druhy plesní a snežných plesní). Na jar sa to môže prejaviť ako:
- šedé alebo hnedé fľaky
- riedke miesta, kde tráva odumrela
- silný nástup machu
Preto má zmysel spraviť si z jesenného a predzimného hrabania lístia a odstraňovania prekážok pravidelný zvyk. Stačí občas prejsť trávnik:
- ľahkými hrabľami
- zberačom lístia
- alebo ho povysávať kosačkou so zberným košom (ak to počasie ešte umožňuje)
Ak sa ti v trávniku začína výraznejšie objavovať ďatelina alebo mach, je to signál, že trávnik nie je v ideálnej kondícii. Dôvodom môže byť tienisté stanovište, menej vhodné zloženie trávnej zmesi, dlhodobo vlhká pôda alebo nedostatok živín.
Buriny dokážu rásť aj pri nižších teplotách
Na jeseň síce tráva spomaľuje rast, ale niektoré buriny zvládajú chlad pomerne dobre. Ak im dovolíme, aby sa na jeseň rozšírili, na jar nás môže čakať trávnik prerastený neželanými rastlinami.
Rozumný postup je:
- priebežne odstraňovať buriny ručne (najmä tie, ktoré tvoria trsy, napr. púpavy)
- nenechávať odkvitnuté buriny vysemeniť sa na trávniku
- pri väčšom zamorení použiť selektívny herbicíd určený na trávnik, a to len v období, keď je ešte dostatočne teplo a podľa návodu výrobcu
Nie je dobré spoliehať sa na to, že zima buriny „vyrieši“. Mnohé z nich prežijú v podobe semien alebo koreňov a na jar rýchlo štartujú do rastu.
Posledné kosenie: ani extrémne krátko, ani príliš vysoko
Pred zimou sa väčšina trávnikov kosí menej často, ale úplne vykašľať sa na posledné kosenie nie je ideálne. Tráva by nemala do zimy vstupovať ani príliš vysoká, ani „zbitá“ na milimeter.
Za rozumnú výšku pre zimné obdobie sa pri bežných trávnikoch v našich podmienkach najčastejšie odporúča približne 5–6 cm. Dôvody:
- príliš dlhá tráva ľahšie poliháva, láme sa a v hustej mase sa zadržiava vlhkosť
- extrémne nízke kosenie môže znížiť mrazuvzdornosť, pretože trávnik má menej listovej plochy a mierne odkrytejšie korene
Pri poslednom kosení:
- používaj dobré nabrúsené nože – rozstrapkané, natrhnuté steblá sú náchylnejšie na choroby
- trávu nekoste v období, keď je pôda premrznutá alebo extrémne mokrá
- môžeš spojiť kosenie so zberom lístia, ak je suché a nie je ho extrémne veľa
Prevzdušnenie (aerifikácia) pred zimou: dobrý pomocník, ale nie na poslednú chvíľu
Zhutnená pôda je problémom počas celej sezóny – trávnik horšie korení, hromadí sa voda, vznikajú plesne a mach. Jemné prevzdušnenie na jeseň môže trávniku pomôcť pripraviť sa na zimu:
- zlepší sa prístup vzduchu ku koreňom
- voda ľahšie vsiakne a nezostáva stáť na povrchu
- korene sa môžu lepšie rozrastať do hĺbky
Najviac to oceníš na miestach, kde sa často chodí – „vyšliapané chodníčky“ naprieč trávnikom sú typickým miestom, kde na jar vznikajú lysiny.
Dôležité však je:
- robiť aerifikáciu v období, keď pôda ešte nie je premrznutá
- nezasahovať extrémne, keď už hrozia silné mrazy
- po zásahu nenechávať na povrchu hrubé hrudy či megadutiny bez vyrovnania
Príliš náročné mechanické zásahy tesne pred zimou môžu trávnik skôr oslabiť, než mu pomôcť. Lepšie je urobiť ich skôr na jeseň a zimné obdobie nechať skôr pokojnejšie.
Jesenné hnojenie: prečo sa v zime neženie za dusíkom
Na konci sezóny trávnik už nepotrebuje podporovať rýchly rast listov, ale skôr posilniť korene a zvýšiť odolnosť voči mrazu a chorobám. Preto sa používajú špeciálne jesenné hnojivá na trávnik, ktoré:
- obsahujú málo dusíka
- kladú dôraz na draslík
- často obsahujú aj ďalšie prvky (napr. horčík, niekedy aj vápnik)
Draslík pomáha rastlinám lepšie zvládať nízke teploty a celkovo zvyšuje ich odolnosť. Horčík je dôležitý pre fotosyntézu a zdravé zafarbenie trávnika.
Pokiaľ ide o fosfor, ten má význam najmä tam, kde je jeho nedostatok v pôde. V mnohých záhradách ho však nie je nutné pridávať každý rok – v ideálnom prípade sa vychádza z rozboru pôdy alebo z odporúčaní pre konkrétne hnojivo. Nadmerné a nesystémové používanie fosforu nie je vhodné ani ekologicky.
Platí teda:
- vyberaj hnojivo označené ako jesenné / podzimné hnojivo na trávnik
- dodržuj dávkovanie uvedené na obale
- neprehnojuj – viac rozhodne neznamená lepšie
Trávnik v zime nezaťažuj zbytočne
Zimný trávnik by mal mať čo najmenej záťaže. Najcitlivejší je vtedy, keď je:
- pôda rozmočená
- alebo tráva premrznutá a krehká
Chodenie po zamrznutom trávniku dokáže naozaj zanechať škody. Steblá sú vtedy tvrdé, krehké a ľahko sa lámu. Neskôr sa tieto poškodené miesta môžu na jar prejaviť ako riedke alebo sivasté fľaky.
Preto je rozumné:
- obmedziť prechádzky cez trávnik v období námrazy a silných mrazov
- neparkovať na trávniku auto, príves alebo iné ťažké predmety
- neskladovať na ňom drevo či palety počas celého zimného obdobia
Niekoľko náhodných krokov samozrejme trávnik nezničí, no dlhodobé a pravidelné zaťažovanie v zlých podmienkach sa na ňom skôr či neskôr podpíše.
Zálievka v zime: väčšinou zbytočná, len vo výnimočne suchých obdobiach
V bežných zimách v našich podmienkach býva pôda dostatočne zásobená vlhkosťou z dažďa, snehu a hmiel. Vo väčšine záhrad nie je potrebné trávnik v zime zalievať.
Výnimkou môžu byť:
- dlhšie obdobia bez zrážok
- veľmi suchý vietor a holomrazy (mráz bez snehovej pokrývky)
- ľahké, piesčité pôdy, ktoré rýchlo vysychajú
Aj v takých prípadoch však platí, že:
- prípadnú zálievku má zmysel robiť len vtedy, keď je pôda rozmrznutá
- polieva sa skôr mierne, nie výdatne
- pri dlhodobých mrazoch sa nezalieva vôbec
Ak si nie si istý, či je trávnik suchom skutočne ohrozený, je vo väčšine prípadov bezpečnejšie nezalievať, než riskovať problémy so zamŕzaním vody v pôde.
Sneh: ochranná prikrývka, ale pozor na ťažké kopy
Sneh môže byť pre trávnik skôr priateľ, než nepriateľ, najmä ak ide o:
- rovnomernú, nie príliš hrubú vrstvu
- ktorá leží na trávniku stabilne a nie je neustále topená a opäť zamrznutá
Takýto sneh pôsobí ako prirodzená izolácia – chráni korene pred extrémnym mrazom, bráni prudkým výkyvom teplôt a pomáha pôde udržať stabilnejšie podmienky.
Problém môžu predstavovať:
- veľké kopy snehu zhrnuté z chodníkov alebo príjazdových ciest
- zašpinený sneh zmiešaný so soľou alebo posypovým materiálom
Ťažké hromady môžu trávnik dlhodobo utláčať a pod nimi sa ľahšie vytvárajú plesne. Ak to pri údržbe pozemku trochu ide, je lepšie:
- nerozhadzovať všetok odhrnutý sneh len na jednu časť trávnika
- prípadne veľké kopy aspoň čiastočne rozhrnúť alebo premiestniť na miesto, kde neprekážajú (napr. na okraj pozemku či záhon)
Krtkovia v zime: môžu byť aktívni aj pod snehom
Krtko nepatrí medzi zvieratá, ktoré by celé zimné obdobie tvrdo spali. Jeho aktivita závisí od počasia a podmienok v pôde. V miernejších zimách, keď pôda nie je hlboko premrznutá, sa môže pohybovať v hlbších vrstvách a občas vytvoriť nové krtince – aj v chladných mesiacoch.
Ak máš v záhrade krtka dlhodobo, je možné, že:
- sa objavia nové krtince aj v zime
- naruší povrch trávnika tam, kde je pôda mäkšia
Riešenie je skôr dlhodobé – používanie odpudzovačov, mechanických pascí alebo ochranných sietí pod trávnik pri zakladaní. Krtko je pritom zákonom chránené zviera, takže je potrebné voliť šetrné a legálne spôsoby.
Čo odporúčajú trávnikoví špecialisti
Odborníci na kvalitu okrasných a športových trávnikov sa často zhodujú v jednom:
silný, dobre založený trávnik, ktorý má vhodnú pôdu a podmienky, zvláda choroby aj zimu oveľa lepšie než zanedbávaný porast.
Za základ dlhodobo zdravého trávnika považujú:
- vzdušnú, neprehustenú pôdu
- dostatok svetla (minimálne obmedzenie trvalého tieňa)
- vhodnú zmes trávnych druhov pre dané stanovište (iné zmesi do tieňa, iné na slnko a záťaž)
- primeranú a pravidelnú údržbu počas celej sezóny (kosenie, zálievka, hnojenie, občasné prevzdušnenie).
Až keď tieto základy nefungujú, prichádzajú na rad intenzívnejšie zásahy – mechanické (vertikutácia, aerifikácia) a až následne rôzne prípravky. Biologické prípravky a podporné prostriedky možno prirovnať k vitamínom pre človeka – účinok je skôr dlhodobý a ich úloha je podporovať celkové zdravie trávnika, nie robiť okamžité „zázraky“.
