Rastúce ceny nájomného v mestách spôsobujú, že čoraz viac ľudí hľadá netradičné spôsoby, ako znížiť svoje životné náklady. Jedna obyvateľka Kalifornie sa rozhodla zvoliť cestu, ktorú by mnohí považovali za extrémnu – presťahovala sa do podzemného bunkra a z klasického bytu sa presunula niekoľko metrov pod zem. Výsledkom je výrazná finančná úspora a množstvo benefitov, ktoré by ste možno pri živote v bunkri nečakali.
Zlomok ceny bežného nájmu
V meste, kde sa priemerné nájomné za byt pohybuje okolo 1 800 dolárov mesačne, si za bývanie v bunkri stačí pripraviť iba 500 dolárov. Rozdiel predstavuje ušetrených viac než 1 300 dolárov mesačne, ktoré možno investovať do cestovania, záľub či osobného rozvoja.
Ako vyzerá podzemný domov
Bunker má rozlohu približne 111 metrov štvorcových a nachádza sa na súkromnom pozemku. Majiteľ pozemku umožňuje bývať za symbolický nájom výmenou za pomoc s údržbou záhrady a okolia. Okrem nízkych nákladov na nájom sú minimálne aj výdavky na energie – tie sú riešené šetrným spôsobom a ich spotreba je nízka.
Vnútorné priestory sú prekvapivo priestranné a prakticky rozdelené. Nachádza sa tu spálňa, kúpeľňa, kuchyňa, obývacia izba a dve samostatné toalety so spoločnou sprchou. Niektoré miestnosti slúžia ako sklad alebo hosťovské izby. Pri porovnaní s klasickým prenájmom by takýto priestor vyšiel na niekoľkonásobne vyššiu sumu.
Slnko nevidno, ale je tu pokoj
Hoci bunkru chýba prirodzené denné svetlo, prostredie je dobre odvetrané a vybavené kvalitným umelým osvetlením. Stabilná teplota počas celého roka, úplný pokoj a maximálne súkromie patria medzi hlavné výhody. Bonusom je možnosť kedykoľvek vyjsť do záhrady nad bunkrom a nadýchať sa čerstvého vzduchu.
Praktické riešenie pre flexibilný život
Pre ľudí, ktorí často cestujú alebo majú nepravidelný pracovný režim, je tento typ bývania ideálny. Nízke náklady umožňujú šetriť peniaze a zároveň poskytujú stabilné zázemie, ktoré možno kedykoľvek na čas opustiť.
Nie je to len americký fenomén
Podobné netradičné bývanie sa objavuje aj v iných krajinách. V Nemecku sa napríklad bývalý atómový bunker zmenil na obytný komplex pre desiatky ľudí. V čínskom Pekingu dokonca žijú tisíce obyvateľov v niekdajších protiatómových krytoch – často ide o jedinú cenovo dostupnú možnosť, aj keď nie vždy úplne legálnu.
Najväčším úskalím je absencia prirodzeného svetla, čo môže negatívne vplývať na psychiku a spánkové cykly. V niektorých prípadoch môžu podzemné priestory predstavovať aj bezpečnostné riziko – napríklad pri požiari alebo záplavách môže byť únik náročnejší než z klasického bytu.
