Rastliny, ktoré sa u nás označujú spoločným menom rdesno, sú mimoriadne pestrou skupinou. Niektoré z nich dokážu ozdobiť záhradu jemným kvetom, iné sú postrachom záhradkárov ako húževnatý burinný druh. A aby toho nebolo málo, v tej istej čeľadi nájdeme aj cenné liečivé byliny, rastliny poskytujúce výživné potraviny, ale aj druhy so silným inváznym správaním, ktoré sa šíria takmer nezastaviteľne.
Mätúce názvy a botanické zmeny
Ak sa pozrieme na rdesná botanickými očami, rýchlo pochopíme, prečo v nich majú pestovatelia niekedy chaos. Mnohé druhy používané v okrasnom záhradníctve prešli v posledných desaťročiach búrlivým premenovaním. Botanici ich totiž na základe nových poznatkov a najmä DNA analýz presúvali medzi rôzne rody, čo viedlo k vzniku celej série latinských názvov.
Pestovatelia však často ostávajú pri starom a označujú ich jednoducho ako rdesná. Nie je to síce úplne správne, no pre bežnú prax je to pochopiteľné. Názvoslovie sa mení, no rastliny zostávajú – a ich pestovanie sa tým nijako nezjednodušuje.
Od burín až po superpotraviny
Čeľaď rdesnovitých je naozaj bohatá – zahŕňa približne 40 rodov a viac než tisíc druhov, najmä z mierneho pásma severnej pologule.
Plevel, ktorý sa nevzdáva – štiav
Medzi najčastejších známych zástupcov patria štiavy, ktoré dokážu osídliť vlhké lúky aj obyčajný mestský trávnik.
Rebarbora – zelenina z tejto veľkej rodiny
Prekvapením je, že k štiavom má blízko aj rebarbora, obľúbená jarná zelenina, ktorú pestujeme pre jej silné listové stopky.
Pohanka – stará známa, ktorá u nás zdomácnela
Najdôležitejšou hospodárskou rastlinou tejto čeľade je však pohanka (Fagopyrum esculentum). Mnohí ju považujú za tradičnú českú či slovenskú plodinu, no pravda je iná – pochádza zo strednej a východnej Ázie a k nám sa dostala cez Stredomorie približne v 12. storočí.
Jej názov vraj súvisí s pohanskými kmeňmi, ktoré ju priniesli do Európy.
Pohanka:
- neobsahuje glutén
- poskytuje zdraviu prospešné semená bohaté na živiny
- je vynikajúcou medonosnou rastlinou
- využíva sa aj ako krmovina či zelené hnojenie
Gény vitality: rastliny, ktoré nič nezastaví
Niektoré rdesnovité druhy sú známe aj svojou odolnosťou – až priveľkou. Azda najznámejším príkladom je krídlovka japonská (Reynoutria japonica), kedysi známa pod menami Fallopia, Polygonum, Tiniaria a ďalšími.
Hoci sa niekedy pestovala aj ako okrasná rastlina, čoskoro sa ukázalo, že jej neškodný vzhľad skrýva neobyčajnú expanzívnosť. Záhradkári vedia, že zbaviť sa jej je neraz takmer nadľudský výkon.
Zaujímavosťou však je, že křídlatka nie je len problémová invázna rastlina – jej mladé výhonky sú jedlé a môžu nahradiť chren alebo rebarboru. Vo východných kultúrach slúžila aj ako:
- podpora hojenia rán
- pomoc pri uštipnutí jedovatými hadmi
- prírodná liečba popálenín či vredov
Miestami sa pestuje aj ako zdroj biomasy, pretože vytvára veľké množstvo zeleného materiálu.
Najväčší obdiv: rdesno vtáčie – rastlina, ktorú nič nezlomí
Osobitnú pozornosť si zaslúži rdesno vtáčie (Polygonum aviculare), známe aj ako stavikrv. Ide o tradičnú liečivú rastlinu, ktorú využívali ešte naši predkovia. Mala povesť byliny s močopudným účinkom a používala sa aj na zastavenie krvácania z nosa.
Čo však robí rdesno vtáčie úplne výnimočným, je jeho neuveriteľná vitalita. Rastie tam, kde by človek žiadnu rastlinu nečakal:
- v prasklinách asfaltu
- v špárach medzi dlaždicami
- na suchých miestach vystavených priamemu slnku
- odoláva pošliapavaniu aj prechádzajúcim autom
Tam, kde iné rastliny vzdajú boj o život, rdesno vtáčie pokračuje – a dokonca s chuťou kvitne.
Rdesná v záhradách: od nenápadných plazivcov po majestátne solitéry
Dlho boli rdesná v okrasných záhradách na okraji záujmu. Postupne sa však situácia mení a stále viac pestovateľov objavuje ich pôvab. Hoci ponuka druhov nie je veľká, nájdeme medzi nimi:
- pôdopokryvné druhy
- nízke a husté trvalky s bohatým rastom
- výrazné kvitnúce trvalky
- odrody dorastajúce do veľkých rozmerov
Často ide o vytrvalé byliny, hoci niektoré druhy sa u nás pestujú ako letničky.
Rdesno hlavaté – Persicaria capitata
Nízka plazivá rastlinka pôvodom z východnej Ázie je obľúbená najmä v nádobách. Zdobia ju:
- tmavšie listy so zreteľnou kresbou
- drobné ružové guľovité kvety
- rýchly rast a schopnosť zakryť pôdu
U nás neprezimuje, preto sa využíva ako letnička – či už v kombinovaných výsadbách, alebo v závesných košoch.
Rdesno himalájske – Bistorta affinis
Tento nízky, spoľahlivo sa rozrastajúci druh pochádza z horských oblastí Ázie – od Afganistanu až po Tibet. Obýva výšky okolo 5 000 metrov.
V lete kvitne klasovitými súkvetiami bielej alebo ružovej farby, ktoré často postupne tmavnú až do purpurova, takže rastlina pôsobí dvojfarebne.
Vyhovuje mu:
- ľahký polotieň
- mierne vlhká, priepustná pôda
- chladnejšie prostredie
Do Európy sa dostalo už v 19. storočí.
Rdesno hadí koreň – Bistorta officinalis
Tento pôvodný druh nájdeme najmä na vlhkých lúkach v horských oblastiach. Kvitne od vrcholiacej jari svetloružovými valcovitými súkvetiami. V dobrých podmienkach vytvára husté porasty, ktoré sú veľmi odolné proti burinám.
Obľubuje:
- vlhké humózne pôdy
- chladnejšie prostredie
- slnko alebo polotieň
Neraz dokáže koncom leta zakvitnúť ešte raz, hoci už s menšou intenzitou.
Rdesno objímajúce – Persicaria amplexicaulis
Jedna z najobľúbenejších okrasných rdesnovitých trvaliek. Pochádza z himalájskych oblastí a prirodzene rastie v chladných, vlhkých horských polohách pri potokoch či riekach.
Vyznačuje sa:
- nádhernými kvetmi od bielej až po tmavokarmínovú farbu
- dlhou dobou kvitnutia – od leta až do neskorej jesene
- veľkou variabilitou kultivarov
- obľubou u včiel a čmeliakov
Je to rastlina, ktorá dokáže zapôsobiť v moderných aj tradičných záhradách.
Koenigia × fennica – trvalka, ktorá si zaslúži väčšiu slávu
Hoci nesie sériu vedeckých názvov (Polygonum polymorphum, Persicaria polymorphum, Acogonogon polymorphum), v praxi ide o jednu fascinujúcu rastlinu, ktorá je stále nedocenená.
V dobrých podmienkach dorastá až do výšky dvoch metrov a vytvára statné trsy. Najlepšie vynikne:
- v pozadí záhonov
- pri tmavých ihličnanoch
- v kombinácii s vyššími trvalkami
Jej kvety sú najskôr biele, potom smotanové a neskôr jemne hnedasté. Hoci sa občas tvrdí, že nepríjemne zapáchajú, zvyčajne je ich aróma vnímateľná iba zblízka a nie je rušivá.
