Keď sa povie pyramída, väčšina ľudí si okamžite predstaví piesočnaté pláne Egypta alebo záhadné chrámy v Mexiku. Len málokomu by však napadlo hľadať podobné stavby priamo v srdci Európy. A predsa – archeologický tím v Poľsku objavil monumenty, ktoré pripomínajú pyramídy a vyvolali skutočnú senzáciu.
Objav pri Lešne
Len niekoľko kilometrov od poľského mesta Lešno sa podarilo odkryť dve mohutné praveké stavby v tvare predĺžených ihlanov. Odborníci ich datujú do obdobia starého viac než 5 500 rokov, čo znamená, že vznikli dávno predtým, než sa na africkom kontinente začali stavať slávne egyptské pyramídy. Hoci nie sú také vysoké – merajú približne štyri metre – svojím historickým významom sú neporovnateľne staršie.
Otázka, kto tieto stavby vytvoril a aký bol ich pôvodný účel, zostáva stále predmetom výskumu.
YouTube video:Kujavské „pyramídy“ – megalitické hrobky v Poľsku
Kultúra s lievikovitými pohármi
Podľa archeológov patria tieto stavby k dielu ľudí patriacich ku kultúre s lievikovitými pohármi, ktorá počas staršieho eneolitu osídľovala rozsiahle územia strednej, východnej a čiastočne aj severnej Európy. Tento praveký ľud po sebe zanechal charakteristickú keramiku, ale aj mimoriadne megalitické hrobky.
Pyramídovité stavby pri Lešne sú postavené z obrovských balvanov, niektoré vážia až desať ton. Ich doprava a uloženie museli byť obrovskou výzvou – k dispozícii mali iba jednoduché nástroje a ľudskú silu. Základňa stavieb má tvar lichobežníka, ich dĺžka dosahuje až 200 metrov a výška spomínané štyri metre.
Poľské „pyramídy“ nevidíme prvýkrát
Podobné náleziská sú v Poľsku známe už dlhšie. Najznámejšie sú tzv. kujávské hrobky, vzdialené približne 430 kilometrov od česko-poľských hraníc, ukryté v hustých lesoch Kujavsko-pomoranského vojvodstva.
Historici predpokladajú, že kedysi sa tieto hrobky nachádzali v stovkách, možno aj tisíckach po celej oblasti Pomoranska. Do dnešných dní sa zachovala len malá časť, a práve preto má každý nový objav mimoriadny význam.
Už vykopávky zo 70. rokov 20. storočia odhalili, že išlo o pohrebiská významných osobností – kmeňových vodcov, šamanov alebo iných duchovných autorít. Títo ľudia bývali pochovávaní vo vzpriamenej polohe alebo ležiaci na chrbte, s nohami nasmerovanými k čelnej strane monumentu. Ich hroby bývali sprevádzané bohatou pohrebnou výbavou, ktorá naznačuje vysoké spoločenské postavenie.
Hrobky, alebo niečo celkom iné?
Najnovšie nálezy pri Lešne sú však záhadné – archeológovia nenašli žiadne kostrové pozostatky ani artefakty. To otvára otázku, či tieto konkrétne stavby vôbec slúžili ako hrobky.
Zaujímavé je aj ich presné zarovnanie podľa svetových strán. Takáto orientácia určite nebola náhodná, čo naznačuje, že stavitelia mali základné znalosti astronómie. Mohlo ísť o praveký kalendár, ktorý určoval termíny sejby a zberu úrody, alebo o miesto s rituálnym významom.
Prehodnotenie dejín
Objav pri Lešne poskytuje cenné informácie o sociálnej, náboženskej a stavebnej vyspelosti ľudí staršej doby kamennej v Európe. Zároveň spochybňuje predstavu, že rané európske kultúry boli primitívne a zaostalé.
Je možné, že ďalší výskum prinesie nové dôkazy a ešte viac priblíži záhadu týchto „poľských pyramíd“, ktoré sú nielen staršie než tie egyptské, ale aj svedčia o prekvapivo vyspelom myslení našich dávnych predkov.
