V nehostinných podmienkach, kde mráz preniká až do kostí a krajinu pokrývajú nekonečné ľadové pláne, prežil po celé tisícročia pes, ktorý sa stal neoddeliteľnou súčasťou života pôvodných obyvateľov severnej časti Severnej Ameriky – Inuitov. Reč je o kanadskom eskimáckom psovi, plemene, ktoré v minulosti čelilo takmer úplnému vyhynutiu, no dnes sa mu vedci a chovatelia snažia dať druhú šancu.
Najstarší spoločník človeka v Arktíde
Možno by ste ho na európskych výstavách psov hľadali márne, no podľa najnovších genetických výskumov je práve kanadský eskimácky pes najstarším známym domestikovaným plemenom na svete. Inuiti ho nazývajú „qimmiq“, čo v ich jazyku jednoducho znamená „pes“. Ide o mimoriadne silné, vytrvalé a odolné zviera, ktoré sa vzhľadom podobá vlkovi. Do oblasti Arktídy sa dostalo spolu s predkami dnešných Inuitov približne pred tisíc rokmi, keď títo ľudia migrovali z východnej Sibíri.
Unikátna genetická stopa
Na rozdiel od známejších plemien, ako sú sibírsky husky, aljašský husky či aljašský malamut, má kanadský eskimácky pes úplne jedinečný genetický profil. Vedci v jeho DNA našli vzácny haplotyp A31, ktorý sa najviac podobá genetickému materiálu psa, ktorého kostra bola objavená na Floride a datovaná približne do obdobia pred tisíc rokmi. Tento fakt potvrdzuje, že plemeno prežilo nielen nehostinné arktické podmienky a migrácie na veľké vzdialenosti, ale zachovalo si aj genetické dedičstvo svojich dávnych predkov z čias pred príchodom Európanov do Ameriky.
Temná kapitola arktickej histórie
Obdobie medzi rokmi 1950 a 1970 je pre Inuitov bolestivou spomienkou. Kráľovská kanadská jazdecká polícia v tom čase spustila masové usmrcovanie saní ťahajúcich psov, bez ktorých sa v arktickej divočine nedalo prežiť. Zásah neobišiel ani kanadských eskimáckych psov, ktorí boli pre Inuitov nielen pracovnými zvieratami, ale aj členmi rodiny. Inuiti dodnes toto obdobie nazývajú „qimmiijaqtaunig“, čo možno preložiť ako „čas, keď nám zabili psy“.
Od tisícov k stovkám
Ešte v prvej polovici 20. storočia sa po arktických oblastiach Kanady pohybovali tisíce týchto psov – stáli pred každým domom a na každej snehovej trase. O pár desaťročí neskôr ich však zostali len stovky, najmä čistokrvných jedincov. K úbytku neprispel len zásah polície, ale aj rýchla modernizácia života. Sane začali nahrádzať snežné skútre a s ústupom tradičného spôsobu života Inuitov stratili psy svoju prácu, zmysel a napokon aj domovy.
Nádej na záchranu
Našťastie, našli sa ľudia, ktorí sa odmietli zmieriť s tým, že plemeno zanikne. Organizácia Eskimo Dog Research Foundation so súhlasom a podporou kanadskej vlády začala vyhľadávať posledných čistokrvných psov v odľahlých osadách a zapájať ich do riadeného chovu. Významnú úlohu zohral chovateľ, ktorý celý svoj život zasvätil záchrane tohto plemena a vybudoval najväčšiu chovnú základňu na svete. Dodnes je považovaný za muža, ktorý kanadskému eskimáckemu psovi vrátil budúcnosť.
Genetické výskumy dnes nielenže pomáhajú uchovať pôvodné vlastnosti psa, ale zároveň odhaľujú, ako sa človek v priebehu stáročí podieľal na formovaní domácich zvierat a ich prispôsobení rôznym prostrediam.
Pes, ktorý nepatrí do bytu
Kanadský eskimácky pes rozhodne nie je typický rodinný maznáčik do paneláku. Je to mohutný a odolný pracovný pes prispôsobený na život v extrémnych mrazoch. Samce dosahujú hmotnosť až 40 kilogramov a výšku okolo 70 centimetrov. Majú hustú srsť a často výraznú hrivu okolo krku, ktorá ich chráni pred vetrom a chladom. V treskúcej zime si bez problémov ľahnú spať vonku na snehu.
Sú odvážni, inteligentní a nesmierne verní. Ich silný lovecký pud pramení z minulosti, keď si potravu často museli zabezpečiť sami. Kedysi ich Inuiti využívali dokonca aj pri love ľadových medveďov. Potrebujú preto dostatok pohybu a mentálnej stimulácie – inak rýchlo strácajú psychickú pohodu.
V roku 2000 bol kanadský eskimácky pes vyhlásený za oficiálne zviera teritória Nunavut. Každoročne sa tam koná prestížny pretek psích záprahov, v ktorom môžu súťažiť len Inuiti so svojimi čistokrvnými psami tohto plemena. Pre miestnych je to viac než šport – je to pocta ich predkom, tradíciám a nezlomnej vôli prežiť v prostredí, ktoré neodpúšťa chyby.
