Plesne sa v interiéri objavujú najčastejšie v období, keď je vonku chladno a vnútri teplo. Na stenách či okolo okien sa vytvoria tmavé škvrny a človek má prirodzenú tendenciu siahnuť po „najjednoduchšom riešení“ – otvoriť okno a vyvetrať. Hoci vetranie je dôležitou súčasťou zdravého bývania, v zime nemusí vždy priniesť želaný výsledok. V niektorých prípadoch môže dokonca podporiť opak toho, čo chceme dosiahnuť.
Aby sme pochopili, ako s plesňami účinne bojovať, treba poznať základné fyzikálne súvislosti.
Prečo vzniká kondenzácia a kde sa berie vlhkosť
Teplý vzduch dokáže udržať omnoho viac vodnej pary než studený. Keď sa teplý vlhký vzduch stretne so studeným povrchom – napríklad s okenným sklom, kovovým rámom či nevykúrenou stenou – začne sa rýchlo ochladzovať. Studený vzduch však nedokáže udržať toľko vlhkosti, a tak sa časť pary zmení na malé kvapky vody. Tie zostávajú na povrchu a postupne zvlhčujú murivo aj omietku.
Ak sa tento jav opakuje každý deň, vznikne trvalo vlhké prostredie. A práve v takýchto podmienkach sa plesne množia najrýchlejšie.
Vlhkosť vzniká v každej domácnosti úplne bežne:
- pri varení a sprchovaní
- sušením bielizne v interiéri
- dýchaním a bežným pobytom ľudí
- nedostatočným vykurovaním alebo zlou izoláciou
Ak relatívna vlhkosť dlhodobo presahuje približne 60 %, riziko tvorby plesní rastie výrazne vyššie.
Prečo môže byť zimné vetranie problém
Krátke intenzívne vetranie je prospešné po celý rok, no dlhé otváranie okien v mrazivom počasí nemusí mať požadovaný efekt. Studený vzduch je síce sám o sebe často suchší, ale jeho prísun spôsobí prudké ochladenie povrchov v miestnosti.
To znamená, že:
- steny rýchlejšie vychladnú
- okná a ich rámy sa ochladia takmer okamžite
- po zavretí okien sa vzduch v miestnosti opäť zohreje,
no povrchy zostanú studené → vzniká ešte viac kondenzácie.
Výsledkom je, že pleseň má ešte lepšie podmienky než predtým, aj keď ste „poriadne vyvetrali“.
Vetranie teda nie je neúčinné, no v zime je potrebné používať ho veľmi cielene – krátko, intenzívne a najmä po aktivitách, ktoré prudko zvyšujú vlhkosť.
Odvlhčovač vzduchu: najúčinnejší spôsob, ktorý funguje dlhodobo
Na dlhodobé udržanie optimálnej vlhkosti v byte je najspoľahlivejším riešením odvlhčovač vzduchu. Jeho princíp fungovania je fyzikálne jednoduchý a overený:
- Prístroj nasaje vzduch z miestnosti.
- Vnútorný systém vzduch ochladí.
- Voda obsiahnutá v pare sa vyzráža a steká do nádobky.
- Suchší vzduch sa mierne ohreje a vracia sa späť do miestnosti.
Najväčšia výhoda odvlhčovača spočíva v tom, že dokáže udržiavať vlhkosť stabilne. Pri správnom nastavení sa relatívna vlhkosť drží v ideálnom pásme približne 40–55 %, čo je bezpečné pre zdravie aj pre stav interiéru.
Odvlhčovač reaguje v reálnom čase na zmeny – ak varíte, sprchujete sa alebo sušíte bielizeň, vlhkosť stúpne a prístroj ju začne okamžite znižovať. Žiadne otvorené okno nedokáže zabezpečiť tak presnú a trvalú reguláciu.
Na čo si dať pozor – fakty bez mýtov
Aby bol odvlhčovač účinný, je potrebné dodržať niekoľko pravidiel:
✔ Nie každý typ funguje dobre v chlade
Kompresorové modely sú menej efektívne v nevykurovaných miestnostiach. Do chladných priestorov sú vhodnejšie adsorpčné typy.
✔ Ani príliš suchý vzduch nie je ideálny
Relatívna vlhkosť pod 30–35 % môže spôsobovať suché sliznice, podráždenie očí a nepohodu. Preto je ideálne používať vlhkomer.
✔ Ak je príčinou vlhkosti zatekajúca strecha či poškodená izolácia, odvlhčovač problém sám nevyrieši
V takých prípadoch musí byť najprv odstránený samotný zdroj prenikania vody.
Najlepšie riešenie je kombinácia správnych návykov
Ak chcete predísť vzniku plesní alebo ich opätovnému objaveniu, najlepšie funguje kombinácia týchto opatrení:
- krátke intenzívne vetranie (najmä po varení a sprchovaní)
- pravidelné používanie odvlhčovača
- dostatočné vykurovanie miestností
- používanie digestora a odsávača pár
- neumiestňovať nábytok úplne tesne k studeným stenám
- obmedziť sušenie bielizne v interiéri, ak je to možné
Ak sa tieto zásady dodržiavajú dlhodobo, plesne sa nemajú kde uchytiť. Kontrola vlhkosti je totiž jediný spôsob, ktorý rieši samotnú príčinu problému, nie iba jeho dôsledky.
