Lanjarón, malé a pôvabné mestečko v španielskej provincii Granada, by ste na mape možno prehliadli – nebyť jeho známych minerálnych prameňov a ešte známejšieho „zákazu smrti“. Ten platí už od roku 1999 a vznikol z dôvodu, ktorý by ste možno nečakali – miestny cintorín je taký preplnený, že sa tam už roky nezmestí ani jediný nový hrob.
Práve vtedy sa vtedajší starosta rozhodol pre netradičný krok – vydal dekrét, ktorý miestnym obyvateľom „zakazuje zomrieť“. Hoci to znie ako čierny humor, cieľom bolo upozorniť na vážny problém s nedostatkom miesta na pochovávanie. A hoci odvtedy ubehlo viac ako štvrťstoročie, stav sa dodnes nezmenil.
Pozrite si, ako vyzerá miestny cintorín:
Video na YouTube zachytáva, že priestor na pochovávanie je tu naozaj veľmi obmedzený – práve tento fakt stál za vznikom legendárneho „zákazu smrti“.
Keď humor supluje verejnú infraštruktúru
V roku 1999 otvorene priznal, že ako starosta má obmedzené možnosti: „Som len starosta. Nad nami je Boh, ktorý rozhoduje o tom, kedy odídeme.“ Obyvateľov preto vyzval, aby sa o svoje zdravie starali čo najlepšie a „neumierali, kým mesto nenájde dôstojné miesto na posledný odpočinok“.
Samozrejme, nikomu by nehrozil trest, keby „zákaz“ porušil. Celé to bola satirická, trochu morbídna, no veľmi účinná forma protestu, ktorou chcel starosta prinútiť vyššie úrady konať. Miestni obyvatelia prijali jeho rozhodnutie s humorom a podľa Rubia sa ho „úprimne snažili dodržiavať“.
Čas plynie, cintorín zostáva rovnaký
Dnes má Lanjarón približne 4 000 obyvateľov a stále len jeden jediný cintorín. Problém, ktorý mal dekrét riešiť, sa nepohol ani o krok dopredu. Medzitým sa však samotný príbeh stal legendou – najskôr miestnou, potom aj celosvetovou. V posledných rokoch sa šíril na sociálnych sieťach, a do Lanjarónu začali prúdiť aj mladí turisti, ktorí hľadajú netradičné destinácie mimo preplnených miest ako Barcelona či Mallorca.
Okrem bizarného zákazu mesto láka aj svojimi liečivými prameňmi a historickými kúpeľmi z 18. storočia, ktoré sú dodnes obľúbeným cieľom kúpeľnej turistiky.
Nie je to jediné miesto, kde „zakázali“ smrť
Lanjarón nie je vo svete ojedinelý. Napríklad v Longyearbyene, meste na nórskom súostroví Špicbergy, platí od 50. rokov minulého storočia zákaz pochovávania. Dôvod bol menej vtipný – vedci zistili, že telá obetí španielskej chrípky sa v tamojšej večne zamrznutej pôde nerozložili a vírus by sa teoreticky mohol znova aktivovať. Preto sa tam umierajúci ľudia prevážajú na pevninu a uloženie spopolnených pozostatkov je možné len so špeciálnym povolením. Médiá tento fakt často zjednodušujú na slogan „zakázané zomrieť“.
Prípad Lanjarónu ukazuje, že humor môže byť silným nástrojom na upozornenie na vážne problémy – aj keď ide o tak citlivú tému, ako je smrť a miesto posledného odpočinku. Možno z vás dekrét nespraví doslovne nesmrteľného, ale určite vás prinúti zamyslieť sa nad tým, že aj mestá musia myslieť na svoju infraštruktúru – nielen pre živých, ale aj pre tých, ktorí raz odídu.
