Dlhé roky sme mali jasno: piť zo skla je zdravšie aj „čistejšie“ než z plastu. Nové zistenia však ukazujú, že realita je podstatne zložitejšia. V niektorých prípadoch sa do nápoja zo sklenenej fľaše uvoľní dokonca viac mikroplastov než z plastovej.
Prekvapivý výsledok: sklo nemusí byť víťaz
Znie to proti intuícii, ale pri porovnaní rôznych obalov vychádza sklenená fľaša neraz horšie – a to nie kvôli samotnému sklu. Sklo sa nerozpúšťa ani „nerozpadá“ do nápoja. Problém sa skrýva inde: vo vnútornej plastovej vrstve kovového vrchnáka. Tento nenápadný povlak sa pri skladovaní, transporte a bežnej manipulácii mikroskopicky poškriabe a drobné častice skončia priamo v tekutine.
Čo ukázali merania
Francúzska agentúra porovnávala množstvo mikroplastov v nápojoch predávaných vo Francúzsku a sledovala, ako výsledky ovplyvňuje samotné balenie. V sklenených fľašiach namerali približne okolo 100 mikroplastov na liter, zatiaľ čo nápoje v plastových fľašiach alebo plechovkách sa často pohybovali len v jednotkách až desiatkach častíc. Cieľ výskumu bol jednoduchý: zistiť, koľko mikroplastov sa v bežných nápojoch reálne nachádza a akú úlohu pri tom zohráva obal.
Najväčším „páchateľom“ sa ukázali kovové vrchnáky s plastovým povlakom zvnútra. Pri každom otočení, dotiahnutí či presune sa povrch jemne narúša – a mikročastice putujú priamo do fľaše.
Ktoré nápoje dopadli najhoršie a prečo
Najviac častíc sa našlo pri sladkých nápojoch a pive. Dôvod je pravdepodobne kombinovaný:
- Dlhšie skladovanie – viac času na drobné poškodenie povrchu vrchnáka.
- Častejšie manipulácie – presúvanie, prekladané palety, dotiahnutie uzáverov.
Ani voda či víno však neboli úplne bez plastovej „príchuti“. Rozdiely síce môžu byť menšie, no stopy mikroplastov sa objavili aj tam.
Dá sa riziko znížiť? Čistenie pomáha, no nezachráni všetko
Laboratórne pokusy ukázali, že jednoduché ošetrenie vrchnákov pred plnením – napríklad „vyfúkanie“ stlačeným vzduchom a oplach vodou s troškou alkoholu – dokáže znížiť množstvo mikroplastov až o približne 60 %. Úplnú čistotu to však nezaručí.
Ako alternatívy sa zvažujú iné úpravy povrchov alebo iné materiály uzáverov – napríklad plastové či špeciálne kovové „korunky“. Každé riešenie má však svoje technologické aj ekologické kompromisy.
Zdravotné riziká mikroplastov: prečo to celé riešiť
Mikroplasty nie sú len estetický či „pocitový“ problém. Drobné čiastočky sa dokážu v priebehu približne dvoch hodín dostať cez ochrannú bariéru mozgu – a to už nie je sci-fi, ale problém, ktorý si zaslúži pozornosť. V mozgu môžu:
- vyvolať zápalové procesy
- narušovať kognitívne funkcie
- zvyšovať riziko neurodegeneratívnych ochorení, ako je Alzheimerova či Parkinsonova choroba
A nejde len o to, čo pijeme. Mikroplasty nájdeme aj v kozmetike – v peelingoch, krémoch či dokonca v zubných pastách. Celková expozícia potom ľahko rastie z viacerých smerov naraz.
Menšia porcia plastu v praxi: čo môže spraviť každý z nás
Paradoxný výsledok meraní neznamená, že máme automaticky prejsť na PET a kupovať plast „na kartóny“. Plastové fľaše majú vlastné zdravotné aj ekologické riziká. Zmysel dáva hľadať rozumnú rovnováhu a znižovať expozíciu tam, kde to ide jednoducho:
- Striedajte zdroje pitia. Neupínajte sa na jediný typ balenia.
- Obmedzujte jednorazové obaly. Preferujte opakovane použiteľné riešenia.
- Uprednostnite kohútikovú vodu a fľaše na viacnásobné použitie.
- Vyberajte nápoje s jednoduchšími uzávermi. Menej „premakaný“ vrchnák často znamená menej potenciálnych mikročiastočiek.
- Ak volíte sklo, skúste hľadať výrobcu s iným typom vrchnáka, prípadne pred otvorením hrdlo a vrchnák opláchnite a utrite. Je to drobnosť, no pri mikroplastoch rozhodujú detaily.
Malá zaujímavosť na záver
Aj keď plast predstavuje problém, môže sa stať aj materiálom pre tvorivosť: dvaja českí umelci vo Francúzsku premenili plastový odpad na land art – ukážka, že odpad sa dá vnímať aj inak, hoci najlepšie je mu predchádzať.
Sklenená fľaša nie je automaticky najčistejšia voľba. Plastový povlak vo vnútri kovových vrchnákov môže do nápoja uvoľniť viac mikroplastov než obal, ktorý by sme považovali za menej „zdravý“. To však neznamená, že plast vyhral. Obe riešenia majú svoje mínusy a kľúčová je informovaná voľba a malé, praktické kroky, ktoré znížia dennú dávku mikroplastov – bez ohľadu na to, z akej fľaše práve pijeme.
