Tajomný svet svetlušiek. Krehký symbol lásky, alebo zákerné bludičky, ktoré vábia ľudí do močarísk? Dospelé žijú sotva tri týždne

svetluška
svetluška Foto: depositphotos.com

Zo všetkých drobných tvorov hmyzej ríše, ktoré môžeme počas letných večerov pozorovať, patria práve svetlušky medzi tie najtajomnejšie. Tieto malé, žiariace stvorenia sú už od nepamäti zahalené rúškom povier, rozprávok a legiend. Aj na Slovensku si vďaka svojmu jemnému, mihotavému svetlu vyslúžili množstvo rôznych názvov – svätojánske mušky, bludičky, svetlonosky či iskrivky.

Zatiaľ čo ich rozprávkové zobrazenie im často pripisuje romantické a pozitívne vlastnosti, existujú aj temnejšie príbehy. Podľa starých povier totiž tieto blikajúce chrobáčiky viedli nepozorných pocestných do nebezpečných močarísk, z ktorých už nebolo návratu. Pravda však, ako vždy, leží niekde medzi týmito dvoma extrémami.

Napriek tomu, že svetlušky odpradávna fascinujú ľudí svojou krásou, ich populácia v celej Európe, vrátane Slovenska, rapídne klesá. Príčinou sú klimatické zmeny, nedostatok vlahy, používanie pesticídov v poľnohospodárstve a najmä svetelný smog z miest, ktorý narúša ich schopnosť hľadať partnerov.

Život vo svetle: Láska na prvý blik

V našich končinách sa vyskytujú tri hlavné druhy svetlušiek. Najznámejšia z nich – svetluška menšia – má zaujímavý spôsob párenia. Samčeky sa v teplých letných večeroch vydávajú na vzdušné pátracie výpravy, pričom ich jediné poslanie je nájsť vhodnú partnerku. Svietia jemným, zelenkastým svetlom, pričom samičky ukryté v tráve či v lístí im odpovedajú ešte jasnejším zábleskom.

Samičky svetlušky menšej majú oveľa výraznejšie svetlo než samce. V momente, keď dôjde k páreniu, oba jedince svoje „lampáše“ diskrétne zhasnú. To však môže viesť k menšej milostnej dráme – ak v okolí zasvieti iná samička, zvedavý samec môže svoju aktuálnu partnerku pokojne opustiť a vydať sa za novým lákadlom.

Okrem spomínaného druhu u nás žije ešte svetluška väčšia, kde je situácia opačná. Samce vôbec nesvietia a naopak žiaria len bezkrídle samičky. Najmenej známym a zároveň najvzácnejším druhom je svetluška krátkokrídla, ktorá na rozdiel od ostatných svieti prevažne cez deň.

Životný cyklus plný kontrastov: krátky život dospelých a dravé larvy

V skutočnosti sú dospelé svetlušky pomerne krátkožijúce tvory – väčšina z nich po dosiahnutí dospelosti žije iba dva až tri týždne. Dôvod je jednoduchý: ich ústa sú zakrpatené a nemajú schopnosť prijímať potravu. Ich jedinou úlohou je nájsť partnera a odovzdať svoje gény novej generácii.

Oveľa dlhšie žijú ich larvy, ktoré dokážu prečkať aj drsné zimné obdobie a na jar opäť pokračovať vo svojom loveckom spôsobe života. Práve tieto larvy sú veľmi užitočnými pomocníkmi v záhradách – požierajú slimáky, čím chránia úrodu pred zničením.

Ak by ste si tieto larvy mohli pozrieť zblízka, pravdepodobne by vás ich vzhľad dosť vystrašil. Čierne alebo tmavo sivé telá pokryté krátkymi chĺpkami, obrovské vypúlené oči a ostré zuby – to všetko z nich robí miniatúrnych, no hrozivo vyzerajúcich predátorov.

Svetlušky – romantické tvory alebo zákerné kanibalky?

Vo svete existuje viac ako dvetisíc rôznych druhov svetlušiek, pričom každý má svoj vlastný rituál dvorenia. Napríklad v Severnej Amerike žijú samičky, ktoré dostali prezývku „femme fatale“. Dokážu zmeniť farbu svojho svetla tak, aby pripomínalo signál samičiek úplne iného druhu. Zmätení samčekovia z iných druhov tak prilietajú priamo do pasce a namiesto romantického stretnutia ich čaká krutý osud – samička ich okamžite zožerie.

Väčšina druhov svetlušiek má totiž vo svojom tele toxíny, ktoré odrádzajú predátorov. Tieto dravé samičky ich však prirodzene nemajú a získavajú ich práve konzumáciou svetlušiek iných druhov. Toxíny následne využijú na ochranu vlastných vajíčok a potomstva.

Zázrak prírody zvaný bioluminiscencia

Zázračné svetielkovanie svetlušiek je výsledkom prírodného chemického procesu nazývaného bioluminiscencia. Svetlo vzniká vďaka chemickej reakcii organickej látky luciferínu a enzýmu luciferázy. Tento proces je neuveriteľne efektívny – až 98 percent energie sa premieňa na svetlo a len malá časť sa stráca vo forme tepla.

Už larvy a dokonca aj vajíčka svetlušiek jemne svetielkujú. Ich telá sú prispôsobené na maximálnu účinnosť svietenia – pokožka obsahuje špeciálne štruktúry, ktoré žiaru nielen prepúšťajú, ale aj zosilňujú. Táto vlastnosť inšpirovala vedcov, ktorí na základe jej poznatkov zlepšili efektivitu LED technológií a vyvinuli rôzne zdravotnícke nástroje.

Ešte pôsobivejšie formy luminiscencie môžeme pozorovať v podmorských hlbinách, kde mnohé ryby, medúzy či hlavonožce žiaria intenzívnejšie ako ktorékoľvek pozemské stvorenie.

Zatiaľ čo svetlušky môžu byť symbolom letnej romantiky, pripomínajú nám aj krehkosť prírodnej rovnováhy. Ich svetielka pomaly miznú, a ak nezačneme viac chrániť prírodu pred škodlivými vplyvmi človeka, mohli by sa čoskoro stať už len spomienkou na magické letné večery.

Odporúčané

Mohlo by Vás zaujímať