V posledných rokoch sa čoraz častejšie diskutuje o zavedení kratšieho, tzv. štvordňového pracovného týždňa. Tento model práce znamená, že zamestnanci pracujú menej dní za rovnaký plat, pričom ich týždenná pracovná doba sa obvykle pohybuje okolo 32 až 36 hodín. V rôznych krajinách sa už uskutočnili testovania, ktoré skúmali, aký dopad má takáto zmena pracovného režimu na zamestnancov a firmy.
Ako funguje štvordňový pracovný týždeň v praxi?
Firmy, ktoré zaviedli štvordňový pracovný týždeň, využívajú rôzne prístupy. Niektoré dávajú zamestnancom voľný deň navyše, najčastejšie piatok alebo pondelok. Iné skracujú jednotlivé pracovné dni, napríklad o jednu až dve hodiny, prípadne kombinujú skrátené dni a flexibilné pracovné smeny. Podmienkou je, že sa zamestnancom neznižuje mzda, napriek tomu, že odpracujú menej hodín ako zvyčajne.
Aké sú hlavné výhody kratšieho pracovného týždňa?
Výskumy z viacerých krajín ukázali, že skrátenie pracovného času prináša zamestnancom viaceré pozitívne efekty. Najvýznamnejšie sú tieto:
- Zlepšenie psychického zdravia – ľudia majú menej stresu, cítia sa spokojnejšie a sú menej vystavení riziku syndrómu vyhorenia.
- Vyššia produktivita práce – kratší pracovný čas núti ľudí efektívnejšie využívať svoj čas, čím eliminujú zbytočné aktivity a sústredia sa viac na priority.
- Lepšia rovnováha medzi prácou a súkromím – zamestnanci majú viac voľného času na rodinu, priateľov, oddych a osobný rozvoj.
- Kvalitnejší spánok a odpočinok – kratšia pracovná doba vedie k zníženiu únavy a lepšiemu celkovému fyzickému zdraviu.
- Zníženie negatívnych ekologických vplyvov – menej pracovných dní znamená menej dochádzania do práce, čo znižuje emisie a prispieva k ochrane životného prostredia.
Výskumy potvrdzujú pozitívne výsledky
Štúdie vedené významnými univerzitami z USA, Kanady či Veľkej Británie potvrdili, že firmy, ktoré otestovali skrátený pracovný týždeň, zaznamenali u zamestnancov výrazný nárast spokojnosti a lepší výkon. Napriek skrátenému času dokázali zamestnanci splniť rovnaké množstvo úloh ako pri klasickom pracovnom režime, v mnohých prípadoch dokonca ešte efektívnejšie.
Podľa vedcov zamestnanci v skrátenom režime menej prokrastinujú, lepšie si plánujú pracovné úlohy a tým získavajú čas navyše bez nárastu stresu alebo preťaženia.
Obmedzenia štvordňového týždňa
Hoci má tento model práce množstvo benefitov, nemusí byť vhodný pre všetky profesie a odvetvia. Oblasti ako zdravotníctvo, polícia, pohostinstvá, maloobchod či služby, ktoré sú závislé od nepretržitej dostupnosti pre klientov, môžu mať problém so zavedením takého režimu.
Okrem toho je dôležité, aby mali firmy dobre zvládnutú organizáciu práce a dostatočne flexibilný systém plánovania. Kratší pracovný týždeň je najľahšie aplikovateľný v oblastiach, kde sa dá práca ľahko naplánovať alebo rozdeliť.
Potenciál do budúcnosti
Záujem o skrátenie pracovného týždňa sa neustále zvyšuje, a to najmä s narastajúcim dôrazom na rovnováhu medzi osobným a pracovným životom. Firmy a organizácie, ktoré takúto flexibilitu zaviedli, uvádzajú, že táto zmena prináša pozitívne výsledky nielen zamestnancom, ale aj samotnej spoločnosti – od lepšej pracovnej klímy cez vyššiu produktivitu až po výraznejšiu spokojnosť zamestnancov.
Otázkou však stále zostáva, ako by na podobný krok reagovali zamestnávatelia a pracovníci na Slovensku. V každom prípade je téma kratšieho pracovného týždňa čoraz aktuálnejšia a zaslúži si podrobnejšiu diskusiu aj v našich podmienkach.
