Ostrov Guam v Tichom oceáne zažíva jednu z najzávažnejších ekologických kríz v modernej histórii. Už viac než 70 rokov ho terorizuje invazívny druh hada – bojga hnedá. Tento nenápadný, no smrtiaci predátor zdecimoval pôvodné druhy vtákov, narušil krehkú rovnováhu ostrovného ekosystému, spôsobil značné škody na poľnohospodárstve a pravidelne zapríčiňuje výpadky elektriny. Hadi dnes prenikajú do domov, škôl, obchodov i nemocníc a stali sa neoddeliteľnou súčasťou života miestnych obyvateľov.
Ostrov bez hadov sa stal rajom pre invázneho predátora
Geologické základy Guamu siahajú do obdobia pred viac ako 50 miliónmi rokov. Vznikol sopečnou činnosťou ako súčasť Mariánskych ostrovov – reťazca tichomorských ostrovov, ktorého je Guam najväčším a najstarším členom. Po celé tisícročia tu príroda fungovala bez prítomnosti suchozemských hadov či väčších cicavcov. Dominantnú úlohu v miestnom ekosystéme zohrávali vtáky – roznášali semená, opelili rastliny a kontrolovali početnosť hmyzu.
Táto biologická rovnováha však utrpela katastrofálny zlom v polovici 20. storočia, keď sa na ostrov dostal nezvaný hosť – bojga hnedá (Boiga irregularis). Tento had, pochádzajúci z oblasti severnej Austrálie a Papuy-Novej Guiney, sa na ostrov zrejme dostal omylom – ako čierny pasažier v prepravkách počas druhej svetovej vojny, keď Guam slúžil ako významná americká vojenská základňa v Pacifiku. Vtedajšia logistika neriešila biologickú bezpečnosť a pár jedincov tak úplne postačilo na to, aby sa nový druh usadil a začal šíriť bez akýchkoľvek prekážok.
Ekologický kolaps počas jednej generácie
Prvé záznamy o bojge na Guame pochádzajú z 50. rokov. Hady tu našli dokonalé podmienky – nemali prirodzených nepriateľov, ich korisť bola bezbranná a klimatické podmienky umožňovali celoročné rozmnožovanie. Miestne vtáctvo nebolo evolučne prispôsobené na hadích predátorov – hniezdilo nízko nad zemou, najmä v kríkoch a stromoch, a nemalo vyvinuté obranné stratégie. Bojgy, aktívne najmä v noci, mali voľné pole pôsobnosti.
Výsledok bol zdrvujúci: z 12 pôvodných druhov lesných vtákov prežili len dva, a aj tie už existujú výhradne v zajatí pod dohľadom ochranárov. Ekosystém, ktorého základným pilierom boli vtáky, sa zosypal ako domček z karát. Hmyz sa začal premnožovať, keďže mu chýbal prirodzený regulátor. Stromy, ktoré sa spoliehali na vtáky pri opelení a šírení semien, prestali prirodzene obnovovať svoje porasty. Výsledkom je rednutie lesov a úbytok biodiverzity.
Neviditeľná katastrofa s citeľnými dôsledkami
Ekologická rovnováha nie je len otázkou prírody, ale zasahuje aj do každodenného života ľudí. S úbytkom vtáctva prišlo premnoženie hmyzu, ktoré má dopad na poľnohospodárstvo. Farmári na Guame čoraz častejšie hlásia poškodené úrody – ovocie, zelenina aj okrasné rastliny trpia pod náporom škodcov. Aby ich ochránili, musia siahať po chemických postrekoch, ktoré však zaťažujú pôdu aj vodu a zvyšujú náklady.
Okrem toho začali stromové hady využívať elektrické vedenia ako migračné trasy. Ich pohyb po kábloch spôsobuje zkraty a časté výpadky elektriny. Tieto poruchy postihujú domácnosti, školy, nemocnice a dokonca aj vojenské objekty. Energetické spoločnosti musia investovať milióny dolárov do ochranných opatrení – inštalujú izolačné bariéry, špeciálne zábrany a neustále monitorujú stav infraštruktúry.
Podľa odhadov amerických federálnych úradov dosahujú škody spôsobené bojgami na Guame každoročne desiatky miliónov dolárov. Táto suma zahŕňa opravy elektrickej siete, preventívne zásahy, monitorovanie výskytu hadov aj kontrolu tovarov prepravovaných na ostrov.
Had v kuchyni, triede aj nemocnici
Jedným z najznepokojujúcejších dôsledkov je prenikanie hadov do obytných zón. Ako sa znižoval počet ich prirodzenej koristi, bojgy sa začali približovať k ľudským obydliam, kde hľadajú nové zdroje potravy. Hady dnes nie je nezvyčajné nájsť v záhradách, garážach, na terasách či v potravinových skladoch. Zásahové tímy ich opakovane objavujú aj v nemocniciach alebo školách, čo predstavuje vážnu hrozbu pre verejnú bezpečnosť.
Herpetológovia upozorňujú, že hoci uhryznutie bojgou nie je pre dospelého smrteľné, u malých detí môže spôsobiť vážne zdravotné komplikácie. Zdravotníctvo na Guame preto zaviedlo špeciálne protokoly na rýchlu reakciu v prípade hadieho uhryznutia.
Bojgy sú mimoriadne prispôsobivé. Vedia preliezť takmer akýkoľvek povrch, často sa šplhajú po griloch, po stenách domov či po stromoch. Živia sa vtákmi, hlodavcami a nepohrdnú ani odpadkami či zvyškami jedla v blízkosti obydlí.
Dlhodobé riešenie neexistuje
Riešenie hadieho problému nie je jednoduché. Úrady sa zameriavajú na dlhodobé znižovanie populácie bojgy hnedej pomocou pascí, chemických látok a znižovania počtu miest vhodných na kladenie vajíčok. Prísne sa kontroluje aj dovoz tovaru, aby sa zabránilo šíreniu invazívnych druhov na ďalšie ostrovy. Ochrana zvyškov pôvodnej fauny je v súčasnosti jednou z priorít.
Ostrov Guam je mementom toho, aké krehké sú ostrovné ekosystémy a ako ľahko sa môžu narušiť nevinným zavlečením cudzieho druhu. Bojga hnedá tu už desaťročia dokazuje, že aj malý predátor dokáže spôsobiť ekologickú aj civilizačnú katastrofu – tichú, pomalú, no s dlhodobými a bolestivými následkami.
