Keď legendárny macedónsky vojvodca Alexander Veľký stál na egyptskej pôde, vedel presne, čo chce – založiť mesto, akému nebude v celej jeho rozsiahlej ríši konkurencie. Čo však netušil, bolo, že pri jeho plánovaní bude čeliť problému tak bizarnému, že ho nepredpovedali ani jeho najmúdrejší proroci.
Náčrt mesta ako pochúťka pre vtáky?
Podľa starobylej legendy bol Alexander osobne prítomný pri tom, ako architekti na prašnej pôde Egypta zakresľovali pôdorys plánovaného veľkomesta. Nemali však k dispozícii dostatok kriedy, a tak siahli po múke. Tento originálny nápad sa však nečakane obrátil proti nim – obrovský kŕdeľ hladných vtákov sa vrhol na ich starostlivo pripravené línie a s chuťou ich všetky vyzobal.
Alexander, zvyknutý len víťaziť, zostal v prvom momente v šoku. Mohol by snáď práve on, dobyvateľ a panovník, pred týmito obyčajnými tvormi kapitulovať? Jeho počiatočné rozhorčenie však vystriedala neistota. Čo ak je to znamenie bohov? Veď starovekí vládcovia dávali veľký dôraz na priazeň či nevôľu nebies.
Našťastie, múdri radcovia vysvetlili Alexandrovi, že nejde o zlé znamenie – práve naopak. Vtáky boli predzvesťou prosperity a hojnosti. Podľa veštby mal v meste vyrásť taký počet obyvateľov, koľko vtákov prilákala múka roztrúsená po zemi.
Alexandria – egyptský poklad staroveku, ktorému nedokázalo konkurovať žiadne iné mesto
VIDEO: Pozrite si, ako vyzerala staroveká Alexandria a legendárny ostrov Faros s majestátnym majákom:
Z malého zastavenia centrom sveta
Nevedno, či vtedy Alexander čo len tušil, aké slávne mesto sa práve rodí. Egypt bol pre neho pôvodne len krátkou zastávkou na ceste za jeho hlavným cieľom – poraziť Peržanov a ovládnuť celý Blízky a Stredný východ. No ak chcel víťaziť, musel najskôr zabezpečiť svoj týl a ovládnuť Egypt. To sa mu aj veľmi rýchlo podarilo a čoskoro si na hlavu nasadil aj egyptskú kráľovskú korunu.
Alexandria bola založená na prelome rokov 332 a 331 pred naším letopočtom. Alexander však mesto, ktoré nieslo jeho meno, už nikdy viac nenavštívil. Zomrel mladý, vo veku 32 rokov, vo vzdialenom Babylone. Vraj sa jeho telo celý týždeň nerozkladalo – čo mnohí považovali za jasný dôkaz, že bol skutočne synom bohov.
Monumentálne mesto, aké svet nevidel
Výstavba Alexandrie však pokračovala aj bez jej slávneho zakladateľa. Mesto bolo naplánované do pravidelnej šachovnicovej štruktúry so širokými bulvármi, ktorých šírka dosahovala až neuveriteľných 35 metrov. Ulice boli navrhnuté tak, aby mohli využívať vietor od mora na ochladzovanie rozpáleného egyptského vzduchu. Luxusné paláce, impozantné chrámy a široké námestia čoskoro pritiahli pozornosť celého antického sveta.
Alexandriu navyše spájal s ostrovom Faros obrovský 1300-metrový násyp, vďaka čomu vznikli dva jedinečné prístavy, ktoré sa rýchlo stali obchodnými tepnami celého Stredomoria.
Jeden zo siedmich divov sveta – Maják na Farose
Symbolom mesta sa stal svetoznámy maják, jeden zo siedmich divov antického sveta, ktorý na ostrove Faros vybudoval staviteľ Sostratos z Knidu. Táto stavba bola technickým zázrakom svojej doby – merala neuveriteľných 110 metrov a jej oheň bol viditeľný až do vzdialenosti 50 kilometrov. Viac ako tisícročie pomáhal námorníkom nájsť bezpečnú cestu do prístavu, kým ho v roku 1326 nezničilo mohutné zemetrasenie.
Najväčšia knižnica staroveku – sen všetkých učencov
Ďalším klenotom mesta bola Alexandrijská knižnica, najväčšie centrum učenosti v celom antickom svete. V jej regáloch sa nachádzalo vyše 700-tisíc papyrusových zvitkov a zamestnávala celé zástupy pisárov, ktorí starostlivo kopírovali texty z celého sveta.
Vďaka veľkorysej podpore vládcov žili učenci v Alexandrii ako v bavlnke. Matematikom, astronómom, lekárom či básnikom tu nič nechýbalo – dokonca im nehrozil ani hlad či nedostatok.
Osudné požiare a zničenie kultúrneho dedičstva
Knižnicu však nakoniec postihla tragédia. Požiare, ktoré sprevádzali boje o moc medzi kráľovnou Kleopatrou a jej nepriateľmi, poškodili množstvo cenných rukopisov. Definitívnu ranu zasadil knižnici vpád Arabov v 7. storočí, keď cenné zvitky poslúžili ako palivo do kúpeľov.
Miesto posledného odpočinku Alexandra Veľkého
Alexandria bola nielen centrom obchodu a vzdelanosti, ale aj cieľom pútnikov. Tí sem prichádzali z celého sveta, aby videli hrob samotného Alexandra Veľkého. Dokonca aj rímsky cisár Augustus si túžil osobne prezrieť telo legendárneho panovníka, no omylom pri dotyku ulomil múmii nos.
Koniec jednej epochy
Postupný úpadok Alexandrie zavŕšili ničivé zemetrasenia, presun vlády do Káhiry a moderná výstavba, ktorá zakryla veľkú časť starovekých pamiatok. Mesto však prežilo, a hoci jeho dávnu slávu pripomínajú už len ruiny, stále zostáva jedným z najfascinujúcejších miest Stredomoria.
Alexandria, mesto, ktoré kedysi založil sám Alexander Veľký, si dodnes uchováva atmosféru tajomstiev a slávy. Je pripomienkou toho, že aj zdanlivo malé okamihy histórie môžu dať vzniknúť legendám, ktoré pretrvajú celé tisícročia.
