Leto ešte ani poriadne nestratilo silu, dni sú dlhé a teplé, no nad našimi hlavami už badať nezvyčajný úkaz – mnohé druhy sťahovavých vtákov odlietajú z krajiny omnoho skôr, než bolo zvykom. To, čo by sa mohlo zdať ako náhodný výkyv, je v skutočnosti reakcia na zásadné zmeny v prírodnom prostredí.
Kŕdľový odchod v predstihu
Na našich poliach, mokradiach či pri riekach chýbajú druhy, ktoré bežne zostávajú až do konca leta. Rákosníky či belorítky miznú v celých skupinách už počas júla alebo začiatkom augusta. Nejde pritom o ojedinelé prípady – podobnú situáciu hlásia aj z okolitých krajín vrátane Poľska a vo Švédsku pozorovatelia potvrdzujú, že k posunu migračných termínov dochádza naprieč Európou. Mnohé kŕdle odlietajú o celé týždne skôr.
Prečo sa to deje
Vtáky svoje migračné správanie nemenia len tak – skorý odlet je výsledkom kombinácie viacerých faktorov.
Belorítky odlietajú často už v druhej polovici júla. Po úspešnom vyvedení mláďat im priaznivé počasie umožňuje vydať sa na dlhú cestu do Afriky. Tieto malé, ale obratné letkyne dokážu preletieť stovky kilometrov prakticky bez odpočinku, s iba krátkymi prestávkami na doplnenie energie.
Rákosníky patria medzi ďalšie druhy, ktoré reagujú na úbytok potravy a vysychajúce biotopy veľmi rýchlo. Už v polovici leta môžu byť na ceste za teplejším podnebím a dostatkom hmyzu.
Hmyz – motor migrácie
Kľúčovým faktorom je potrava. Sucho, intenzívne poľnohospodárstvo a rýchle otepľovanie krajiny spôsobujú výrazný úbytok hmyzu, ktorý je pre mnohé vtáky základným zdrojom živín. Ak hmyz zmizne, vtáky neváhajú – zbalia sa a letia ďalej, často o celé týždne skôr, než tomu bolo pred desiatimi či pätnástimi rokmi.
Aj švédski ornitológovia potvrdzujú, že ide o dlhodobý trend. Pri sledovaní návratov vtákov zo zimovísk zaznamenali tento rok mimoriadne skorý príchod kolibiarika spevavého. Samec, ktorý sa vydal na cestu z Malty, prekonal trasu do Švédska za dvanásť dní a priletel v lepšej kondícii než po minulé roky – a hlavne s výrazným predstihom.
Posun nielen pri odlete, ale aj pri návrate
Ukazuje sa, že mení sa celý migračný kalendár – nielen dátum odletu, ale aj návratu. Jar prichádza skôr, teploty stúpajú a vegetácia začína kvitnúť o niekoľko dní až týždňov skôr. Samečky sa snažia prísť prvé, aby si vybojovali najlepšie hniezdne územia, samičky dorážajú až vo chvíli, keď je dostatok potravy pre mláďatá.
Problém nastáva, ak sa tieto cykly rozídu – fenologický nesúlad znamená, že napríklad hmyz sa objaví ešte pred príchodom samíc. To môže viesť k nedostatku potravy v kľúčovej fáze hniezdenia, a tým aj k úhynu čerstvo vyliahnutých mláďat.
Klimatická stopa v krídlach vtákov
To, že vtáky odlietajú a vracajú sa skôr, nie je len zaujímavosť pre ornitológov. Je to viditeľný dôsledok klimatických zmien, ktoré zasahujú aj našu krajinu. Za posledných tridsať rokov sa návrat mnohých spevavcov posunul o celý týždeň.
Aj bežný človek si všimne, že začiatkom augusta už na oblohe chýbajú známe kŕdle, ktoré kedysi sprevádzali neskoré leto. Tento jav sa deje pred našimi očami – a je to varovný signál.
Vtáky ako ukazovateľ zmien
Sťahovavé druhy fungujú ako mimoriadne citlivý barometer prírody. Ak menia svoje správanie, znamená to, že sa mení aj prostredie, v ktorom žijú. Zároveň však ukazujú, že prispôsobenie je možné – hoci nie každý druh to zvládne rovnako rýchlo.
Tie, ktoré sa prispôsobia okamžite, majú šancu prežiť. Tie, ktoré zaostávajú, riskujú, že v súboji s klimatickými zmenami stratia rozhodujúci náskok. A to môže znamenať, že niektoré druhy z našich krajín raz nadobro zmiznú.
