Zima sa na Slovensku každoročne spája so snehom, ľadom a poľadovicou, ktoré komplikujú dopravu aj pohyb chodcov. Spolu s tým sa opakovane otvára otázka, ako zabezpečiť bezpečné cesty a chodníky bez zbytočného plytvania posypovým materiálom. Viaceré slovenské mestá a obce v posledných rokoch postupne menia prístup k zimnej údržbe a snažia sa obmedziť nadmerné solenie, ktoré má svoje preukázateľné negatíva.
Zimná údržba pod drobnohľadom odborníkov
Základným cieľom zimnej údržby komunikácií je zníženie rizika dopravných nehôd a úrazov chodcov. Prax však ukazuje, že vyššie množstvo soli automaticky neznamená vyššiu bezpečnosť. Odborníci na cestnú údržbu dlhodobo upozorňujú, že nadmerné solenie môže byť neefektívne, najmä pri veľmi nízkych teplotách, keď účinnosť soli klesá.
Okrem toho má posypová soľ významný vplyv na životné prostredie. Dochádza k zasoleniu pôdy, poškodeniu stromov a zelene, zvýšenému zaťaženiu kanalizácie a urýchlenej korózii mostov, vozoviek a vozidiel. Tieto škody sa následne premietajú do vyšších nákladov na opravy a údržbu.
Prečo sa mestá snažia soliť menej
Slovenské samosprávy čoraz častejšie vyhodnocujú zimnú údržbu nielen z hľadiska bezpečnosti, ale aj nákladov a dopadov na okolie. Cestná soľ patrí medzi pravidelné položky v rozpočtoch technických služieb a jej spotreba sa pri tuhších zimách výrazne zvyšuje.
Niektoré mestá preto pristupujú k presnejšiemu plánovaniu výjazdov, obmedzujú preventívne posypy tam, kde nie sú nevyhnutné, a uprednostňujú zásahy podľa aktuálnych podmienok. Cieľom nie je nesoliť vôbec, ale používať soľ cielene a v primeranom množstve.
Solanka ako jedna z používaných metód
Aj na Slovensku sa v zimnej údržbe využíva solankový roztok chloridu sodného. Ide o rovnakú chemickú látku ako pri klasickej posypovej soli, rozdiel je v tom, že sa aplikuje v tekutej forme. Výhodou solanky je rovnomernejšie rozloženie na povrchu vozovky a rýchlejší nástup účinku, najmä pri vzniku námrazy.
Solanka umožňuje presnejšie dávkovanie a v niektorých prípadoch zníženie celkovej spotreby soli. Jej použitie však závisí od technického vybavenia obcí, typu komunikácií a poveternostných podmienok. V horských oblastiach alebo pri extrémnych mrazoch má stále svoje limity.
Čo sa na Slovensku používa pri zimnej údržbe
Najčastejšie používaným materiálom na slovenských cestách zostáva chlorid sodný, a to buď v pevnej forme, alebo ako solankový roztok. Okrem neho sa využívajú aj:
- inertné materiály (piesok, drvený kamenivo), ktoré zvyšujú trenie, ale neroztápajú ľad
- chlorid vápenatý, ktorý je účinnejší pri nižších teplotách, no drahší
- kombinácie chemických a inertných materiálov podľa miestnych podmienok
Použitie škváry či strusky je na Slovensku čoraz zriedkavejšie pre prašnosť a environmentálne zaťaženie.
Digitálne technológie zlepšujú kontrolu
Moderná zimná údržba sa aj na Slovensku postupne opiera o monitorovacie a telematické systémy. Tie umožňujú sledovať pohyb mechanizmov, čas výjazdov aj množstvo použitého posypového materiálu. Správcovia komunikácií tak získavajú presnejší prehľad o zásahoch a môžu vyhodnocovať ich efektivitu.
Pri prepojení s údajmi zo Slovenského hydrometeorologického ústavu je možné lepšie reagovať na vývoj počasia a minimalizovať zbytočné výjazdy, ktoré by nepriniesli reálny prínos pre bezpečnosť.
Menej soli ako cesta k rozumnejšej údržbe
Skúsenosti z praxe ukazujú, že zníženie nadmerného solenia nemusí znamenať zníženie bezpečnosti, ak je zimná údržba dobre organizovaná a reaguje na skutočné podmienky. Presnejšie dávkovanie, lepšie plánovanie a využívanie dostupných dát môžu viesť k bezpečnejším cestám, nižším nákladom a menšiemu zaťaženiu životného prostredia.
Zimná údržba sa tak aj na Slovensku postupne mení z plošného, často preventívneho solenia na premyslený a riadený proces, ktorý zohľadňuje potreby vodičov, chodcov aj samotných miest.
