Máte doma psa, rozprávate sa s ním, beriete ho všade so sebou a beriete ho ako plnohodnotného člena rodiny? Mnohí majitelia to tak majú – veď pes sprevádza človeka už stáročia a je synonymom vernosti. Práve preto však nestačí psa iba milovať, treba mu aj rozumieť.
To, čo my vnímame ako prejav náklonnosti, môže byť pre psa zdrojom stresu, napätia alebo dokonca strachu. Mnoho ľudí si to neuvedomuje a robí veci, ktoré by sami určite nechceli zažívať, keby boli v psiej koži.
Láska nestačí, dôležitý je aj rešpekt
Pes nepracuje so slovami tak ako človek, ale to neznamená, že „nič nechápe“. Naopak – veľmi citlivo vníma:
- tón a hlasitosť hlasu,
- mimiku tváre,
- držanie tela,
- pohyby rúk,
- celkovú náladu človeka.
Ak ste nervózni, napätí či nahnevaní, pes to okamžite „číta“ z vašej reči tela a preberá časť tohto stresu na seba. Aj keď nič nepoviete, vaše telo a hlas mu prezradia dosť.
Rešpekt k psovi však neznamená žiadnu výchovu. Psy potrebujú jasné pravidlá, hranice a rituály – to im prináša pocit istoty. Zároveň je však fér vedieť, ktoré dotyky a situácie sú pre nich neprirodzené alebo nepríjemné, hoci nám sa môžu zdať láskavé.
Prečo objímanie nie je pre psov to isté ako pre ľudí
Pre ľudí je objatie symbolom lásky, bezpečia a blízkosti. Keď niekoho objímeme, chceme mu ukázať, že nám na ňom záleží.
U psov je to však úplne inak. Keď človek psa pevne chytí a obopne rukami, pes:
- stráca možnosť voľného pohybu a úniku,
- môže sa cítiť zablokovaný a „zahnaný do kúta“,
- môže sa dostať do stresu, aj keď navonok vyzerá pokojne.
Niektoré psy objatie „pretrpia“, no vôbec z neho nemajú radosť. Iné dajú svoj nesúhlas jasnejšie najavo – odvracajú hlavu, olizujú si ňufák, napínajú telo, stuhnú alebo dokonca začnú vrčať. To už je obranná reakcia, nie prejav nevďačnosti.
Lepšia alternatíva?
Krátke, jemné pohladenie po boku, hrudi či chrbte, ktoré pes môže kedykoľvek ukončiť tým, že odstúpi. Dôležité je, aby mal vždy možnosť odísť a nemal pocit, že je „uveznený“ v náručí.
Psy potrebujú voľnosť a prirodzený pohyb
Pes je zvedavé, dynamické zviera. Svet spoznáva najmä nosom a pohybom. Ak je neustále držaný:
- na veľmi krátkom vodítku,
- neustále napnutý pri nohe,
- často prudko šklbaný za obojok,
môže to uňho vyvolávať frustráciu, zlosť a napätie.
Samozrejme, bezpečnosť je na prvom mieste. Ale ak máte možnosť a pes spoľahlivo reaguje na privolanie, doprajte mu:
- voľný pohyb na bezpečnom mieste,
- dlhšie vodítko alebo stopovačku,
- čas, aby si mohol všetko ovoňať a preskúmať.
Ak ešte nie je dokonale vycvičený, je pevné vodítko alebo navíjacie vodítko dobrou voľbou – no aj vtedy sa vyhnite prudkým trhnutiam. Opakované šklbanie za krk je nepríjemné a môže narušiť dôveru psa voči vám, ale aj spôsobiť, že bude nervózny voči okoliu, iným psom či ľuďom.
Chvost a labky: oblasti, ktoré väčšina psov neznáša
Mnohé psy sú veľmi citlivé na dotyky:
- v oblasti labiek,
- na chvoste,
- niekedy aj v okolí slabín či zadnej časti tela.
Pre človeka je ťahanie za chvost možno „zábavná hra“, pre psa je to však veľmi nepríjemné a stresujúce. Chvost mu slúži na udržiavanie rovnováhy aj na vyjadrovanie emócií. Násilné chytanie či ťahanie chvosta je pre psa podobne rušivé a nepríjemné, ako keby niekto človeka opakovane ťahal za vlasy.
Pozor na deti
Deti často psa vnímajú ako plyšovú hračku. Môžu mu:
- stúpať na labky,
- ťahať uši či chvost,
- objímať ho okolo krku a nechať mu málo priestoru.
Preto je dôležité, aby dospelí deťom vysvetlili, že pes nie je hračka, ale živá bytosť. Naučte ich:
- hladkať ho jemne po chrbte alebo boku,
- nechytať ho tam, kde sa mu to nepáči,
- neobliekať ho do situácií, v ktorých vyzerá vystresovane.
Takto si deti od malička osvoja úctu k zvieratám a naučia sa rozpoznávať signály nepohody.
Zoznamovanie s novými ľuďmi: psovi doprajte čas
Nie každý človek je psovi sympatický na prvý pohľad. Rovnako ako my, aj psy majú „svojich ľudí“, ktorých majú radšej, a iných, ku ktorým sú rezervovanejšie.
Keď sa pes stretne s niekým novým, nerobte tieto chyby:
- netlačte ho k cudziemu človeku,
- nedovoľte, aby sa naňho niekto okamžite vrhol a začal ho objímať,
- nenúťte ho, aby sa nechal hladkať, ak sa zjavne necíti komfortne.
Lepší postup:
- Nechajte psa, aby si osobu z bezpečnej vzdialenosti obzrel.
- Dovoľte mu prísť bližšie vtedy, keď sám chce.
- Cudzí človek by mal mať ruku uvoľnenú, nenúkať ju psovi priamo do tváre, skôr mu umožniť, aby sa priblížil a ovoňal.
Pes si svet „čítá“ nosom. Až keď z čuchu, hlasu a držania tela vyhodnotí, že mu človek nepredstavuje hrozbu, dokáže sa uvoľniť a začať sa správať priateľsky.
Hladenie po hlave: pre psa často nepríjemný signál zhora
Málokto tuší, že dotyky v oblasti hlavy nie sú pre väčšinu psov príjemné – zvlášť vtedy, keď sa k nim skláňa vysoký človek zhora. V psom svete môže takýto postoj pôsobiť dominantne alebo až zastrašujúco.
Typická situácia:
Človek sa skloní nad psa a prudko mu položí ruku na temeno. Pes:
- mierne uskočí,
- odvráti hlavu,
- privrie oči,
- začne sa lízať okolo ňufáka.
To sú signály, že mu to nie je úplne príjemné – aj keď nevrčí a nehryzie.
Ako na to lepšie?
- Ruku k psovi približujte pomalšie, ideálne zboku, nie zhora.
- Dovoľte mu, aby si ruku najprv ovoňal.
- Vyhnite sa chytaniu za nos či silnému stískaniu uší.
- Väčšina psov si veľmi užíva škrabkanie pod bradou, za ušami alebo na hrudi.
Keď pes pôsobí uvoľnene, sám sa k vám pritláča a vyhľadáva kontakt, viete, že mu dotyk robí dobre.
Priamy očný kontakt: u psov často výzva, nie prejav dôvery
Pre ľudí je pohľad z očí do očí často symbolom úprimnosti, záujmu či dôvery. V psom svete však môže mať dlhý, intenzívny očný kontakt úplne iný význam.
Medzi psami:
- dlhé „zazeranie“ môže byť výzva,
- používa sa na testovanie hierarchie,
- môže predchádzať konfliktu.
Ak sa cudzí človek psovi dlho a priamo pozerá do očí, pes môže zareagovať:
- nervozitou,
- odvracaním hlavy,
- cúvaním,
- alebo naopak obranným správaním.
So svojím vlastným psom môžete postupne budovať jemný očný kontakt – napríklad pri tréningu alebo hrách – ale aj tento by mal byť prirodzený, nie násilne udržiavaný. Ak psa neustále „kontrolujete“ pohľadom, môže sa cítiť pod tlakom.
Video, v ktorom uvidíte všetko v praxi
Ak si chcete tieto zásady pozrieť aj názorne, dá sa to pekne vidieť v krátkom videu z YouTube kanála Doggy Digs. Video zrozumiteľne ukazuje, ktoré bežné správanie ľudí je psom nepríjemné a ako ho zmeniť tak, aby sa pes cítil bezpečne a rešpektovane.
Pozrieť si ho môžete tu:
Záver: milovať psa znamená aj učiť sa jeho „jazyk“
Pes nám dáva bezpodmienečnú lásku, no svet vníma inak než človek. Objatia, dlhé hľadenie do očí, chytanie za chvost či neustále napnuté vodítko – to všetko sú veci, ktoré môžu byť pre neho skôr zdrojom napätia než pôžitku.
Keď sa naučíme všímať si jeho signály:
- polohu uší,
- chvost,
- napätie alebo uvoľnenie tela,
- olizovanie ňufáka,
- odvracanie hlavy,
dokážeme rýchlo spoznať, čo sa mu páči a čo už nie.
Silný vzťah so psom nestojí len na hladkaní a maznaní. Je o rešpekte, pochopení a ochote prispôsobiť sa tomu, čo je prirodzené jemu, nie iba nám. A práve vtedy sa z obyčajného domáceho miláčika stáva skutočný parťák, ktorý vám dôveruje a cíti sa pri vás v bezpečí.
