Naša Zem nie je nehybným telesom, ktoré sa pokojne vznáša vesmírom. Pod jej povrchom sa odohrávajú neustále pohyby, ktoré dokážu v priebehu niekoľkých sekúnd zmeniť tvár krajiny aj životy ľudí. Koncom júla sa to ukázalo v plnej sile – planétu zasiahlo jedno z najničivejších zemetrasení moderných dejín. Otrasy nevyvolali len mohutnú vlnu cunami, ale zároveň prebudili aj spiaci vulkán, ktorý bol viac než 500 rokov v pokoji.
Otrasy, ktoré sa zapísali do dejín
Podľa seizmológov malo zemetrasenie magnitúdu až 8,8 stupňa Richterovej stupnice. Epicentrum sa nachádzalo približne 119 kilometrov juhovýchodne od mesta Petropavlovsk-Kamčatskij a ohnisko ležalo v hĺbke viac ako 20 kilometrov pod zemou. Takýto otras patrí medzi desať najsilnejších zemetrasení, aké boli kedy zaznamenané.
Následky boli citeľné nielen v samotnom Rusku, ale v podstate po celom svete. Seizmické vlny sa šírili tisíce kilometrov ďaleko a v Tichom oceáne spôsobili vznik cunami, ktoré zasiahlo pobrežie Kamčatky, Kurilských ostrovov, Japonska a ďalších tichomorských krajín.
Prebudenie spáča menom Krašeninnikov
Súčasťou tejto dramatickej udalosti bolo aj prebudenie sopky Krašeninnikov. Tento majestátny stratovulkán sa nachádza vo východnej časti Kamčatského polostrova a je známy svojím zvláštnym vzhľadom – tvoria ho sústredené krátery a viacero lávových kužeľov. Hoci stojí v srdci takzvaného Pacifického ohnivého kruhu, teda oblasti s extrémnou seizmickou a sopečnou aktivitou, stáročia bol tichý a nevykazoval žiadne známky erupcie.
To sa však zmenilo 3. augusta, keď nad jeho vrcholom vystúpil obrovský stĺp popola vysoký približne šesť kilometrov.
„O šiestej ráno sme dostali správu od bezpečnostnej služby a vedcov z Kronockej rezervácie, že sopka začala vykazovať známky erupcie. Aktivita sa postupne zvyšovala – stĺpec popola rástol a zo svahov hory začala unikať para a plyny,“ uviedol v oficiálnom vyhlásení vedúci bezpečnostnej služby ruskej štátnej inštitúcie.
Podľa ruských odborníkov ide o vôbec prvú historicky potvrdenú erupciu za posledných päť storočí. Staršie záznamy hovoria, že k poslednému väčšiemu výlevu lávy malo dôjsť okolo roku 1463. Program globálnej vulkanológie Smithsonian Institution však posúva dátum prvého známeho výbuchu na rok 1550.
Je dôvod na obavy?
Správy o prebudení mohutného vulkánu prirodzene vyvolali v ľuďoch otázky, či hrozí ďalšia katastrofa. Zdôrazňuje, že bezprostredné riziko pre obyvateľov Kamčatky alebo iných častí sveta nehrozí.
„Okolie sopky tvoria lávové polia a pusté sopečné oblasti, kde prakticky neexistuje hustá vegetácia. Nebezpečenstvo požiarov preto nehrozí. Aktivita vulkánu je navyše pod neustálym dohľadom odborníkov a monitorovacia technika zaznamenáva každý jeho pohyb. Obydlené oblasti ani infraštruktúra nie sú v tejto chvíli v ohrození,“ vysvetľuje.
Signál pre budúcnosť
Aj keď aktuálne erupcia nespôsobila tragédiu, odborníci ju vnímajú ako varovný signál. Kamčatka je súčasťou geologicky veľmi aktívneho pásma Pacifického ohnivého kruhu, kde sa stretávajú tektonické dosky a kde pravidelne dochádza k zemetraseniam a sopečným výbuchom. To, že sa po stáročiach prebudil aj Krašeninnikov, môže znamenať začiatok obdobia zvýšenej aktivity v celom regióne.
Príroda nám tak opäť pripomenula, že jej sily presahujú naše možnosti a že pod povrchom planéty driemu procesy, ktoré môžu kedykoľvek premeniť pokoj na chaos.
