Mnohí ľudia si papagája predstavujú ako tichého, farebného spoločníka, ktorý sedí v rohu klietky, občas prikývne a zopakuje naučené slovko. Realita je však na hony vzdialená tomuto obrazu. Papagáje nie sú žiadne ozdoby bytu, ale nesmierne inteligentné, spoločenské a zároveň náročné tvory, ktoré potrebujú vašu každodennú pozornosť, starostlivosť a najmä prítomnosť. Ak sa jej nedočkajú, veľmi rýchlo vám to dajú pocítiť – a to poriadne hlasno a vytrvalo.
Na prvý pohľad môže pôsobiť všetko idylicky – nádherný operenec, ktorý sa nechá hladkať, občas sa s vami „porozpráva“ a svojimi kúskami zabáva celú rodinu. V skutočnosti je však chov papagája oveľa náročnejší, než si väčšina začiatočníkov dokáže predstaviť. Predajcovia vám radi ukážu, ako papagáj opakuje slová alebo reaguje na povely, no už zriedka spomenú, koľko času, energie a trpezlivosti si vyžaduje každodenná starostlivosť o tak inteligentného a temperamentného tvora.
Inteligencia, ktorá vie potrápiť
Papagáje patria medzi najbystrejšie živočíchy na svete. Neustále potrebujú nové podnety, možnosť niečo skúmať, učiť sa a komunikovať. Ak sa začnú nudiť, ich inteligencia sa obráti proti nim – aj proti vám. Nuda u papagája znamená hlasné a vytrvalé krikľanie, ničenie nábytku či okusovanie čohokoľvek, čo mu príde do zobáka.
Dlhodobý nedostatok stimulácie a kontaktu môže viesť až k psychickým problémom, ktoré sa prejavia napríklad vytrhávaním vlastného peria alebo sebapoškodzovaním. Ide o jasný signál, že zviera trpí a nie je spokojné.
Spoločník na celý život – a niekedy aj na dve generácie
Ďalším faktom, ktorý sa často nespomína, je dĺžka života papagájov. Mnohé druhy sa dožívajú 30, 50, ba dokonca viac ako 70 rokov. Kúpa papagája teda nie je krátkodobým rozmarom, ale záväzkom na desaťročia – často na celý život majiteľa.
Veterinári upozorňujú, že človek by si mal papagája zadovážiť len vtedy, ak má istotu, že mu dokáže dlhodobo poskytovať čas, pozornosť a vhodné podmienky. Bez toho sa z radosťou kupovaného miláčika môže stať nešťastný a problémový tvor.
Nie každý papagáj bude rozprávať
Áno, niektoré druhy papagájov vedia „hovoriť“. No neplatí to pre všetky a už vôbec nie pre každého jednotlivca. Učenie slov si vyžaduje trpezlivosť a systematickosť, pričom väčšinou sa to podarí až po dlhšom čase, keď si papagáj s majiteľom vytvorí silné puto.
Niektoré papagáje dávajú prednosť pískaniu, napodobňovaniu zvukov domácnosti alebo sa jednoducho verbálne neprejavujú vôbec – a to je úplne prirodzené.
Upratovanie ako každodenná realita
Papagáj nie je „čistotný“ domáci miláčik v tom zmysle, ako si to možno predstavujete. Okolo klietky rýchlo pribudne perie, jemný prach, zvyšky potravy, škrupinky z ovocia či rozhádzané kúsky hračiek. Tento neporiadok sa dostane doslova všade.
Niektorí ľudia dokonca zistia, že sú alergickí na jemný prach z papagájieho peria – často až po tom, čo si zviera prinesú domov. Navyše, papagáje nie je možné „vychovať“ tak ako psa či mačku. Majú svoju hlavu a výchova si vyžaduje veľa pozitívneho posilňovania a trpezlivosti.
Láska, ktorá sa vráti
Chov papagája by nikdy nemal byť len o estetickej radosti z farebného operenca. Ide o citlivé, inteligentné a veľmi spoločenské zviera, ktoré potrebuje vašu prítomnosť, pozornosť a pochopenie.
Ak mu však dokážete poskytnúť všetko, čo potrebuje – bezpečné prostredie, dostatok podnetov a pravidelný kontakt – získate verného priateľa, ktorý s vami prežije dlhé roky a stane sa neoddeliteľnou súčasťou vašej rodiny.
