Mnohí majitelia psov sa stretávajú s problémom, keď ich štvornohý spoločník nezvláda chvíle, kedy zostáva sám v byte či dome. Často sa to prejavuje nárekom, hlasným štekaním, vytím alebo dokonca ničením nábytku. Niet sa čo čudovať – pre psa, ktorý je od prírody tvorom žijúcim v svorkách, nie je odlúčenie od „svojich ľudí“ prirodzené. Táto situácia pritom býva mimoriadne emočne náročná nielen pre samotné zviera, ale aj pre majiteľa, ktorý nechce psovi spôsobovať úzkosť a obavy. Ako však tento stres z odlúčenia postupne zmierniť? Inšpirujte sa odporúčaniami renomovaného trénera Bena Randalla, ktorý je presvedčený, že s trpezlivosťou a správnym prístupom sa dá psovi pomôcť naučiť sa byť doma sám bez zbytočného stresu.
Prečo pes nechce ostať sám
Pes je vo svojej podstate svorkové zviera, čo znamená, že potrebuje byť v kontakte s členmi rodiny (ktorú vníma ako svoju svorku). Ak je zvyknutý mať vás neustále nablízku, môže samotu vnímať ako ohrozenie či stratu istoty. Navyše, každý pes je individuálny a jeho správanie môže vychádzať z vrodených predispozícií či negatívnych skúseností z minulosti. Niekedy stačí zlý zážitok, napríklad keď sa ako šteňa cítil opustený, a jeho strach sa prenáša aj do dospelosti. Kľúčom je však psa postupne privykať na to, že chvíľa bez majiteľa nie je katastrofa a vy sa vždy vrátite.
Tip od trénera: Krôčik po krôčiku k sebaistote
Ben Randall, ktorý je známy svojím pozitívnym a dôsledným prístupom k výcviku, zdôrazňuje, že neexistuje jediné univerzálne pravidlo, ktoré by zafungovalo u každého psa. Dôležité je postupovať pomaly a systematicky. Psa vedome učíme, že osamelosť neznamená nič zlé. Randall odporúča rozdeliť výcvik do menších krokov a pri každom kroku psa dôkladne motivovať a chváliť za dobré správanie. Nezabúdajte, že psi vnímajú emócie svojich majiteľov, a ak ste napätí a nervózni, môže to negatívne ovplyvniť celý proces.
Základné rady pre pokojnejšie odchody
- Vlastné zázemie pre psa
Najprv zaistite psovi bezpečný a príjemný priestor, kde sa bude cítiť pohodlne a chránený. Vhodné je vybrať pokojnejší kút, ďalej od miest, kde sa zhromažďuje väčšina rodiny, aby pes pochopil, že jeho miesto môže byť aj mimo hlavný ruch domácnosti. Nenechajte ho spávať výhradne tam, kde ste vy. Psovi dajte do tohto priestoru jeho peliešok či deku a obľúbené hračky, aby sa vedel zabaviť aj v čase, keď nie ste nablízku. - Začnite trénovať už vopred
Ak váš životný štýl vyžaduje, aby pes trávil nejaký čas sám, začnite ho na to privykať skôr, než to bude nevyhnutné. Môžete začať napríklad tým, že sa presuniete do inej miestnosti a psa necháte chvíľu samotného. Postupne tak predĺžite obdobie, počas ktorého nevníma vašu priamu prítomnosť. - Odchádzajte len na krátke chvíle
Keď váš pes zvládne byť bez vás niekoľko minút, môžete intervaly pomaly predlžovať. Na začiatok postačí pár minút vonku, aby si zviera navyklo, že sa rýchlo vrátite. Postupne intervaly zvyšujte, no snažte sa nevyvolať príliš veľký stres tým, že hneď odídete na dlhé hodiny. Vždy, keď sa vrátite, psa pokojne pozdravte, ale vyhnite sa prehnaným prejavom radosti, aby psovi nedošlo, že odchod je niečo mimoriadne dramatické. - Pred odchodom psa vyvenčite
Dôkladné venčenie predtým, než odídete, je skvelým spôsobom, ako psa unaviť a zabezpečiť, aby mal väčšiu potrebu odpočinku. Vybehaný a spokojený pes sa skôr uloží na peliešok, než by rozhryzal vankúše alebo štekal kvôli nervozite.
Praktický návod na nácvik samoty
Ak si chcete pozrieť, ako presne môže takýto tréning vyzerať v praxi, Ben Randall odporúča napríklad aj rôzne videá na platforme YouTube, kde sa dá inšpirovať konkrétnymi technikami. Jedným z kanálov, ktorý tieto princípy pekne demonštruje, je The Riedels & wolfdogs. Tam uvidíte, ako s psami pracovať a ako im trpezlivo vysvetľovať, že chvíľa osamote nie je koniec sveta.
Zhrnutie: Trpezlivosť, dôslednosť a bezpečie
- Pracujte pomaly: Vždy začínajte s krátkymi odchodmi, až potom pomaly intervaly predlžujte.
- Vytvorte mu útočisko: Doprajte psovi pevné miesto s pohodlným pelieškom a hračkami.
- Nezabúdajte na pohyb: Pred odchodom sa postarajte o dostatok aktivít, aby sa pes potom vedel upokojiť a odpočívať.
- Buďte dôslední: Nekonajte chaoticky a dávajte pozor, aby vaše signály boli jasné – ak raz psa chválite za trpezlivosť, nerušte ho o minútu neskôr zbytočnou pozornosťou.
Samota nie je pre psa prirodzená, no každý zdravý a vyrovnaný pes sa dá naučiť zvládať ju bez stresu. Chce to len váš čas, ochotu a láskavý prístup. Podstatné je psovi jasne ukázať, že keď na istú chvíľu odídete, vždy sa aj vrátite – a že počas tejto neprítomnosti mu nič nehrozí. Z dlhodobého hľadiska tým prispejete k vyrovnanému psychickému stavu svojho psa a zároveň ochránite svoju domácnosť pred deštrukciou spôsobenou úzkosťou z odlúčenia.
