Hlavné mesto Indonézie, Jakarta, čelí vážnemu problému postupného poklesu pôdy (tzv. subsidencia). Tento jav je spôsobený najmä nadmerným čerpaním podzemnej vody, čo v kombinácii s nízkou nadmorskou výškou a klimatickou zmenou zvyšuje riziko záplav. V niektorých častiach mesta už hladina mora presahuje výšku pôdy, a bez ochranných hrádzí by boli tieto oblasti pod vodou.
Prečo sa Jakarta prepadáva?
Jakarta bola vybudovaná na močaristej pôde na severnom pobreží ostrova Jáva. Mesto križuje 13 riek, ktoré sa v období dažďov často vylievajú. Zatiaľ čo klimatická zmena spôsobuje postupné zvyšovanie hladiny svetových morí, v Jakarte je hlavným problémom masívne čerpanie podzemnej vody pre domácnosti, priemysel aj obchod.
V mnohých častiach mesta obyvatelia čerpajú vodu zo zeme prostredníctvom nelegálnych vrtov. Týmto spôsobom sa oslabuje podložie a dochádza k prepadaniu pôdy. Podľa odborníkov z indonézskeho Inštitútu technológie v Bandungu sú najohrozenejšie najmä nízko položené štvrte v severnej Jakarte, kde sa pôda prepadáva tempom až 25 centimetrov ročne.
Skutočné údaje o poklese pôdy:
- Severná Jakarta: Najviac ohrozená oblasť, kde je už pôda pod úrovňou morskej hladiny. Záplavám tu bránia len dočasné ochranné múry a hrádze.
- Západ a východ mesta: Pokles o 10–15 cm ročne.
- Centrum mesta: Stabilnejšie, s poklesom okolo 1 cm za rok.
Podľa výskumu mesto v priemere kleslo za posledných 10 rokov o viac než 2 metre, čo z neho robí jedno z najrýchlejšie klesajúcich miest sveta.
Riešenie: Nové hlavné mesto a obmedzenie ťažby vody
Indonézska vláda sa rozhodla postupne presunúť hlavné mesto z Jakarty na ostrov Borneo, kde vzniká nové administratívne centrum Nusantara. Tento krok bol oznámený v roku 2019 prezidentom Jokom Widodom a výstavba začala v roku 2022. V auguste 2024 sa do Nusantary presunuli prvé štátne úrady a prezident, pričom dokončenie celej infraštruktúry sa očakáva do roku 2045.
Okrem toho odborníci upozorňujú, že bez zastavenia čerpania podzemnej vody nebude možné zabrániť ďalšiemu klesaniu pôdy. Riešením by bolo vybudovanie komplexnej siete vodovodov a čistenie vody z iných zdrojov – napríklad z riek, priehrad a zberu dažďovej vody.
Je Jakarta v ohrození, že „zmizne“ pod hladinou?
Nie celá Jakarta nezmizne, ako niekedy uvádzajú prehnané titulky, ale veľká časť severnej Jakarty by mohla byť v budúcnosti trvalo zatopená, ak sa nepodniknú zásadné opatrenia. Odborné projekcie hovoria o značnom riziku záplav do roku 2050, pričom niektoré oblasti budú neobývateľné.
Podobné problémy vo svete
- Benátky (Taliansko): Dlhodobý pokles pôdy a časté záplavy, riešené projektom MOSE (mobilné hrádze).
- New Orleans (USA): Leží pod úrovňou mora a je ohrozený hurikánmi aj stúpajúcou hladinou vody.
- Bangladéš, Ho Či Minovo Mesto, Lagos, Šanghaj: Mnohé veľkomestá s nízkou nadmorskou výškou čelia podobnému riziku.
Urbanizácia rastie, tlak na prírodu tiež
Podľa OSN žilo v roku 1950 v mestách iba 20 % svetovej populácie, dnes je to viac ako 50 %. Počet megamiest s viac než 10 miliónmi obyvateľov stúpol zo 8 v roku 1975 na vyše 30 dnes. Medzi najväčšie patria Tokio, Šanghaj, Peking či Mexico City.
Jakarta je tak príkladom, čo sa môže stať, keď sa urbanizácia vymkne kontrole a príroda prestane stíhať. Je to varovanie nielen pre Indonéziu, ale pre celý svet.
