Moa bol najväčší nelietavý vták, aký kedy kráčal po Zemi. Tento majestátny tvor dorastal až do výšky 3,6 metra a vážil viac než 300 kilogramov. Napriek svojej mohutnosti a prispôsobeniu sa prostrediu však v 15. storočí úplne vyhynul. Dnes, po stáročiach, sa objavuje odvážna myšlienka – pomocou moderných technológií by sa tento vták mohol znovu objaviť v prírode.
Stratený obor Nového Zélandu
Moa žil tisíce rokov na Novom Zélande, vrátane priľahlých ostrovov. Bol rastlinožravý a jeho potravu tvorili listy, drobné konáre či ovocie. Keďže sa vyvinul v izolácii, mal len málo prirodzených nepriateľov – ohrozoval ho prakticky iba jeden veľký dravec, ktorý dnes taktiež neexistuje.
Všetko sa zmenilo po príchode ľudí do tejto oblasti okolo roku 1300. Masívne výruby lesov a neustály lov spôsobili, že vták postupne mizol, až sa v priebehu niekoľkých desaťročí definitívne stratil. Odborníci odhadujú, že posledné jedince zmizli približne do roku 1445.
Genetické oživenie: plán na najbližšie desaťročie
Skupina vedcov dnes tvrdí, že s využitím genetického inžinierstva by bolo možné v horizonte 10 až 15 rokov vytvoriť nový organizmus, ktorý by sa čo najviac podobal na pôvodného moa.
Postup zahŕňa prácu s DNA odobratou zo zachovaných pozostatkov a jej porovnanie s genómom žijúcich príbuzných, napríklad pštrosovitých vtákov. Do ich DNA by sa postupne vnášali úpravy, až kým by vznikol hybrid, ktorý by bol vizuálne aj biologicky veľmi blízky pôvodnému druhu. Tento proces si vyžaduje technológie, ktoré dokážu precízne meniť genetický kód – najmä metódy spojené s úpravou génov CRISPR.
Podpora aj zo súkromného sektora
Na projekt smerujú aj veľké finančné investície. Podporu mu vyjadrili súkromní darcovia, ktorých fascinovala predstava návratu tvora, ktorý vyhynul pred stáročiami. Ich príspevky dosahujú miliónové sumy a dávajú vedcom priestor experimentovať s technológiami, ktoré by inak boli len v teoretickej rovine.
Skeptické hlasy z vedeckej komunity
Nie všetci odborníci sú však nadšení. Časť vedcov upozorňuje, že namiesto investovania obrovských prostriedkov do pokusov o oživenie dávno vyhynutých druhov by sa malo sústrediť na ochranu tých, ktoré sú dnes na pokraji zániku.
Ďalšou obavou je dopad na ekosystém. Ak by sa vták skutočne podarilo vrátiť do prírody, mohol by narušiť súčasnú rovnováhu a konkurovať druhom, ktoré sa medzitým prispôsobili prostrediu bez jeho prítomnosti. Ekologické následky takéhoto zásahu by boli ťažko predvídateľné.
Nádej či ilúzia?
Niektorí špecialisti prirovnávajú snahu o znovuzrodenie moa k príbehom zo sci-fi filmov. Podľa nich je šanca na úspech veľmi malá a výsledný organizmus nikdy nebude presnou kópiou pôvodného druhu – skôr len jeho geneticky upraveným napodobením.
Napriek tomu sa diskusia o možnosti prinavrátiť obrovského vtáka do života stala symbolom toho, kam až môže pokročiť moderná veda. Otázkou zostáva, či je spoločnosť pripravená niesť dôsledky takýchto zásahov do prírody a či by návrat vyhynutých tvorov priniesol viac úžitku alebo problémov.
