Keď si vyberáme destináciu na dovolenku, väčšinou nás zaujímajú ceny leteniek, počasie či to, či tam nájdeme čisté pláže a dobré hotely. No na svete existujú miesta, kde ľudia nepremýšľajú, kam sa pôjdu večer najesť. Namiesto toho riešia, či sa vôbec dožijú ďalšieho rána.
Cestovanie je úžasné, no nie všade je možné vnímať ho ako dobrodružstvo. Dôvodom nie sú samotní obyvatelia – tí sú často nesmierne statoční, pohostinní a obdivuhodní. Problém je v tom, že žijú v krajinách, kde prestal fungovať štát, kde sa nedá spoliehať na pomoc zvonka a kde si človek musí poradiť len sám.
Afganistan: Ticho, ktoré naháňa strach
V Afganistane sa zmenilo takmer všetko, a zároveň to pôsobí, akoby sa tu zastavil čas. Zmizli zahraniční vojaci, ženy stratili prístup k vzdelaniu, tisíce ľudí prišli o prácu. Ulice dnes pôsobia pokojnejšie než počas vojny, no je to pokoj, ktorý desí. Ľudia si dávajú pozor na každé slovo. Malé dievčatá zostávajú doma, hoci by sa rady hrali vonku alebo učili čítať.
Keď niekto ochorie, šance na prežitie sú minimálne – nemocnice sú prázdne, chýbajú základné lieky aj personál. Zvonka sa môže zdať, že tu zavládol mier, v skutočnosti je to ticho plné napätia a obáv.
Sýria: Vojna, ktorá nezmizla, len stíchla
Aj keď sa o nej už nehovorí tak často, vojna v Sýrii neskončila. Niektoré boje sa vedú so zbraňami, iné s prázdnymi žalúdkami. Mnohé mestá boli zrovnané so zemou a dodnes pôsobia ako scéna z apokalyptického filmu. Ľudia prežívajú v rozpadnutých domoch bez okien a striech, často bez elektriny a vody.
Rodiny, ktoré zostali, už nemajú kam ujsť. Pamätajú si časy, keď sa chodilo do kín či kaviarní, keď život pôsobil normálne. Dnes je budúcnosť zahmlená a mladí vyrastajú v prostredí, kde bezpečie neexistuje ani v súkromí domova.
Somálsko: Štát, ktorý prestal existovať
Cestovať v Somálsku mimo hraníc mesta je hazard so životom. Ozbrojené gangy a extrémistické skupiny majú takmer neobmedzenú moc. V mnohých oblastiach nefungujú školy, nemocnice ani polícia. Namiesto zákonov vládne sila a strach.
Aj obyčajná cesta po vodu alebo na trh môže skončiť tragicky. Deti tu spoznávajú zbrane skôr než pastelky. A predsa tu ľudia pokračujú v živote – tvoria rodiny, vychovávajú deti a dúfajú, že raz príde deň, keď sa budú môcť cítiť bezpečne.
Jemen: Krajina, kde aj hlad má inú tvár
Jemen býval kedysi nádhernou krajinou – zelené kopce, historické mestá, bohatá kultúra. Dnes je jedným zo symbolov najhoršej humanitárnej krízy na svete. Roky konfliktu pripravili obyvateľov o všetko.
Ľudia nemajú čo jesť. Nejde o bežný hlad, ktorý poznáme, keď vynecháme obed – tu ide o dlhodobý, chronický hlad, ktorý premieňa detské tváre na vychudnuté siluety. Ak niekto ochorie, zomiera väčšinou nie pre samotnú chorobu, ale preto, že neexistuje liek ani lekár. A napriek tomu sa tu rodiny snažia žiť aspoň trochu normálne – učia deti písať, pestujú rastliny v črepníkoch na strechách, rozdávajú úsmevy, hoci ich život je poznačený utrpením.
Haiti: Krajina v rukách gangov
Na Haiti síce neprebieha vojna, no aj tak patrí medzi najnebezpečnejšie miesta sveta. Po sérii prírodných katastrof a politických otrasov prevzali moc gangy. V niektorých štvrtiach sa strieľa každý deň. Ľudia sa boja vychádzať von, boja sa hovoriť nahlas, pretože nikdy nevedia, kto počúva.
Štát je paralyzovaný – polícia je bezmocná, súdy nefungujú. Ak vás unesú alebo okradnú, je to len ďalšie číslo v štatistikách. A predsa aj tu rodiny stavajú domy, posielajú deti do školy a snažia sa zachovať kúsok normálneho života, hoci budúcnosť je nepredvídateľná.
Líbya: Revolúcia, ktorá priniesla chaos
Keď padol režim Muammara Kaddáfího, ľudia verili, že prichádza sloboda. Namiesto nej prišiel chaos. V Líbyi dnes existuje niekoľko vlád naraz – každá so svojou armádou, zákonmi a podporovateľmi.
Obyčajní ľudia netušia, kto bude zajtra ovládať ich mesto. Ropa, ktorá by mohla zabezpečiť prosperitu, je skôr príčinou ďalších konfliktov. A predsa aj tu život pokračuje – v Tripolise sa konajú svadby, trhy sú plné ľudí, pečie sa chlieb. Pretože aj v čase neistoty musí život ísť ďalej.
Kongo: Bohatstvo, ktoré prináša prekliatie
Demokratická republika Kongo je nesmierne bohatá na nerastné suroviny. No práve toto bohatstvo je príčinou nekonečných bojov. Konflikty o kontrolu nad dolmi prinášajú násilie, znásilňovanie a vyháňanie ľudí z ich domovov.
Na vidieku žijú komunity často v úplnej izolácii. Centrálna vláda sa o nich nestará, a oni zas netušia, čo sa deje v hlavnom meste. Napriek tomu tu hudba nikdy neutíchla – večer sa ozývajú bubny, ľudia tancujú, spievajú. Možno práve preto, aby aspoň na chvíľu zabudli na realitu, ktorá ich obklopuje.
Tieto krajiny nám pripomínajú, že kým niekde riešime luxusné dovolenky či nové reštaurácie, inde ľudia bojujú o samotné prežitie. A napriek všetkému sa aj tam držia pri živote, tvoria, milujú a snívajú o lepšej budúcnosti.
