Na európsky kontinent sa potichu, no vytrvalo šíri nečakaný a veľmi neželaný návštevník. Odborníci bijú na poplach – mäsožravá ploštenka Caenoplana variegata už dorazila k našim susedom a jej invázia môže v nasledujúcich rokoch zasiahnuť celé územie Európy. Tento druh, pôvodne pochádzajúci z Austrálie, si už našiel cestu cez niekoľko štátov a všetko nasvedčuje tomu, že jeho postup sa len tak ľahko nezastaví.
Z Austrálie priamo do našich záhrad
Austrálska príroda je vo svete známa svojou rozmanitosťou a zároveň tým, že sa tamojšie druhy dokážu veľmi dobre prispôsobiť. Tentoraz sa karta obrátila – a práve Austrália sa stala zdrojom druhu, ktorý ohrozuje naše pôdne spoločenstvá. Nie je to prvýkrát, čo sa z tejto krajiny dostal do sveta problémový organizmus. História Austrálie je plná príkladov, ako sa invazívne druhy dokázali nekontrolovane rozmnožiť – stačí spomenúť králiky, líšky, ťavy alebo nechválne známeho rákosníka obrovského (Rhinella marina), ktorý spôsobil rozsiahle ekologické škody.
Caenoplana variegata sa podľa odborníkov do Európy dostala pravdepodobne spolu s dovozom okrasných rastlín. Stačilo, aby sa vo vlhkej pôde nachádzali vajíčka alebo drobné jedince, a bolo len otázkou času, kedy sa začnú šíriť.
Prečo je tento druh taký nebezpečný?
Ploštenky nemajú v Európe takmer žiadnych prirodzených nepriateľov. To im umožňuje rýchlo sa množiť a obsadzovať nové územia. Najväčšou hrozbou je ich potrava – živí sa totiž dážďovkami, slimákmi a ďalšími pôdnymi bezstavovcami.
Dážďovky sú pre zdravie pôdy nenahraditeľné – svojím pohybom ju prevzdušňujú, zlepšujú jej štruktúru a pomáhajú spracovávať organickú hmotu. Ak ich počet prudko klesne, môže sa to prejaviť zhoršením kvality pôdy, nižšou úrodnosťou a narušením celého ekosystému. Podobný vplyv môže mať aj úbytok iných pôdnych organizmov, ktoré ploštenky lovia.
História varuje: keď sa invázia vymkne spod kontroly
Austrália už zažila ekologické katastrofy spôsobené introdukovanými druhmi. Králiky privezené v roku 1859 sa tak rozmnožili, že spôsobili obrovské straty na poľnohospodárskej pôde. Podobne sa nečakane premnožili líšky či ťavy. V prípade rákosníka obrovského, zavlečeného v roku 1935, sa situácia opäť zopakovala – druh sa rozšíril a spôsobil zánik mnohých pôvodných druhov.
Vedci sa obávajú, že Caenoplana variegata by v Európe mohla zopakovať tento scenár. Stačí, aby sa na nové miesto dostal jeden jediný jedinec alebo vajíčko, a populácia sa môže rýchlo rozrásť.
Rýchle šírenie po Európe
Prvý potvrdený výskyt v Európe pochádza z roku 2008 z Veľkej Británie. V roku 2014 ju zaznamenali v Holandsku, v roku 2021 už aj v Nemecku a o rok neskôr hlásilo jej prítomnosť Rakúsko. Tento trend ukazuje, že jej expanzia prebieha rýchlo a nič ju zatiaľ nebrzdí.
Odborníci odhadujú, že na Slovensku sa môže objaviť už v priebehu niekoľkých mesiacov až sezón. Jej šírenie výrazne podporuje aj človek – či už prevozom kontajnerov s rastlinami, alebo záhradníckych substrátov.
Ako ploštenku spoznať
Na našom území sa zatiaľ nevyskytuje žiadny pôvodný druh podobný Caenoplana variegata, preto je zámene nepravdepodobná. Táto ploštenka je pretiahnutá, slizká, s nápadnými žltými pruhmi alebo pestrým sfarbením.
Ak ju nájdete, netreba váhať – jej výskyt treba oznámiť a likvidovať. Hoci sa môže zdať exotická a zaujímavá, pre ekosystém je nebezpečná.
Pozrite si, ako vyzerá invázna ploštenka v praxi
Ak ste o tomto druhu ešte nepočuli alebo ho nikdy nevideli, krátke video vám ukáže jej vzhľad, farbu aj spôsob pohybu. Vďaka tomu ju budete vedieť ľahšie identifikovať, ak sa objaví vo vašej záhrade.
Pozrieť video na YouTube
Odporúčané spôsoby likvidácie
- Použite rukavice alebo pinzetu – ploštenky vylučujú sliz, ktorý nechcete mať na pokožke.
- Usmrtenie horúcou vodou, alkoholom, vápnom alebo soľou – rozseknutie motykou nepomôže, pretože sa dokáže regenerovať z malých častí tela.
- Zber večer – sú aktívne najmä v noci, takže pri večernom zbieraní slimákov ich môžete ľahko nájsť.
Čo robí ploštenku takou úspešnou
- Hermafroditizmus – jeden jedinec stačí na založenie novej populácie.
- Schopnosť regenerácie – dorastie aj z drobného úlomku.
- Žiadni prirodzení predátori v našich podmienkach.
- Útok na kľúčové pôdne organizmy, ktoré udržujú zdravie pôdy.
Prečo by nás to malo zaujímať
Ak sa počet dážďoviek a iných pôdnych živočíchov zníži, pôda stratí svoju prirodzenú schopnosť zadržiavať vlhkosť, spracovávať organický materiál a udržiavať úrodnosť. V kombinácii so zmenou klímy by to mohlo viesť k suchším záhradám a slabšej úrode.
Odborníci preto apelujú na včasnú reakciu – čím skôr sa podarí populáciu zastaviť, tým menšie budú škody.
