Pod morskou hladinou sa skrýva množstvo záhadných a málo prebádaných miest, no jedno z nich si zasluhuje osobitnú pozornosť. V západnej časti Tichého oceánu sa nachádza Mariánska priekopa – najhlbšie známe miesto našej planéty. Tento hlbokomorský útvar dostal svoj názov podľa neďalekých Mariánskych ostrovov a predstavuje jednu z najtajomnejších oblastí Zeme.
Prírodné zázraky ukryté v temnote oceánu
Oblasť Mariánskej priekopy je mimoriadne špecifická a z vedeckého hľadiska nesmierne zaujímavá. V jej okolí sa nachádzajú hydrotermálne prieduchy, z ktorých vychádzajú tekutá síra či oxid uhličitý – javy, ktoré sú na povrchu Zeme prakticky neviditeľné. Vedci tu dokonca objavili aj bahenné sopky, ktoré ešte viac podčiarkujú jedinečný charakter tohto prostredia.
Ako hlboká je Mariánska priekopa?
Stanoviť presnú hĺbku Mariánskej priekopy nie je jednoduché. Hlbokomorské merania sú technologicky náročné a často si vyžadujú mimoriadne vybavenie. Napriek tomu sa počas histórie uskutočnilo niekoľko významných pokusov o jej zmapovanie:
- 1875 – Expedícia Challenger vykonala prvé meranie pomocou zaťaženého lana a namerala hĺbku 8 184 metrov.
- 1899 – Bola zaznamenaná tzv. diera Nero s hĺbkou 9 660 metrov.
- 1929 – Vedci objavili ďalšiu prehĺbeninu s hĺbkou 9 813 metrov.
- 1951 – Britský výskum pod vedením Thomasa Gaskella využil echolokáciu a objavil najhlbší známy bod nazvaný Challengerova hlbočina.
- 1957 – Sovietska výskumná loď Vityaz zaznamenala rekordnú hĺbku 11 034 metrov.
- 2019 – Američan Victor Vescovo so špeciálnou ponorkou DSV Limiting Factor dosiahol hĺbku 10 927 metrov.
V súčasnosti sa ako oficiálna najväčšia hĺbka Mariánskej priekopy udáva 10 994 metrov. Okrem toho má priekopa dĺžku približne 2 550 km a v najširšom mieste meria 69 km.
Odvážne ponory do hlbín: Ľudia, ktorí sa ponorili na dno sveta
Prvým človekom, ktorý sa odvážil zostúpiť na dno Mariánskej priekopy, bol Jacques Piccard, švajčiarsky oceánograf, a Don Walsh, americký námorný dôstojník. V roku 1960 sa v batyskafe Trieste potopili do hĺbky 10 916 metrov – výkon, ktorý ostal neprekonaný viac ako polstoročie.
Až v roku 2012 sa do týchto extrémnych hĺbok opäť odvážil človek – režisér James Cameron, ktorý sa so svojou ponorkou dostal do hĺbky 10 908 metrov. Z jeho expedície vznikli jedinečné filmové zábery, ktoré neskôr odvysielal National Geographic.
Posledným známym návštevníkom Mariánskej priekopy bol opäť Victor Vescovo, ktorý v roku 2019 vykonal až päť samostatných ponorov v rámci expedície Five Deeps.
Život v extrémnych podmienkach
Aj keď by sa mohlo zdať, že v takýchto nepriateľských podmienkach nemôže nič prežiť, opak je pravdou. Život sa tu síce prispôsobil extrémom, no rozhodne nie je ojedinelý. Teplota vody v hĺbke Mariánskej priekopy sa pohybuje iba medzi 1 až 4 °C, tlak je až tisíckrát vyšší ako na súši a okolo vládne úplná tma.
Potrava je v tejto hĺbke veľmi obmedzená – neexistuje priamy prísun zo súše. Organizmy sú preto odkázané na mŕtvy planktón, ktorý pomaly klesá z vyšších vrstiev oceánu. Medzi najčastejšie živočíchy tu patria amfipody (drobné kôrovce) a morské uhorky (holotúrie). V roku 2014 tu bola objavená aj raritná šnečia ryba, ktorá je schopná prežiť obrovský tlak.
Ľudská stopa siaha až do najväčších hĺbok
Aj toto odľahlé miesto, ktoré je vzdialené tisíce kilometrov od civilizácie, nesie stopy ľudskej činnosti. Vedci z Veľkej Británie pri skúmaní tunajších kôrovcov objavili mikrovlákna a plastové častice v ich telách – jednoznačný dôkaz toho, že znečistenie planéty zasahuje aj tie najnedostupnejšie kúty.
Ako sa však plast dostane až do Mariánskej priekopy? Časť plastového odpadu sa do oceánu dostáva priamo z lodí, iné častice sa tam dostanú cez rieky. Časom sa plastové materiály dostávajú do hlbších vrstiev mora, kde sa hromadia. Ich rozklad trvá stovky rokov, a preto ich nachádzame aj tam, kde by sme to vôbec nečakali.
Mariánska priekopa ako symbol krásy i varovania
Tento výnimočný hlbokomorský svet je plný zázrakov, ale zároveň nám pripomína, ako veľmi je naša planéta zraniteľná. Mariánska priekopa, hoci tak vzdialená, je jasným dôkazom toho, že ľudská činnosť nemá hranice – znečistenie sa šíri aj do miest, ktoré by mali zostať nedotknuté.
Namiesto toho, aby sme sa iba obdivovali prírodu, by sme sa mali zamyslieť nad tým, ako ju ochrániť. Aj najhlbšie miesto na Zemi nám totiž dáva jasné posolstvo: planétu máme len jednu – a ničíme ju aj tam, kam naše nohy nikdy nevkročia.
