Prvá polovica leta je za nami, no slnko má stále obrovskú silu a v auguste môže byť jeho žiarenie ešte intenzívnejšie. Preto je dôležité nepodceňovať varovné signály tela a vedieť rozpoznať, kedy už na nás teplo pôsobí nebezpečne. Ak sa u vás objavia určité príznaky, mali by ste bez váhania zvoľniť tempo a dopriať si oddych.
Leto je síce obdobím prázdnin, dovoleniek, radosti pri mori či na kúpalisku a dlhých slnečných dní, no prináša aj extrémne horúčavy, ktoré môžu mať na zdravie nepríjemné následky. Tropické teploty síce na prvý pohľad pôsobia ako požehnanie po chladnej jari, no pri nesprávnom prístupe sa môžu zmeniť na skutočné utrpenie.
Úpal a úžeh – dva pojmy, dva problémy
Vysoké teploty v kombinácii so silným slnkom môžu viesť k dvom nebezpečným stavom – k úpalu a úžehu. Aj keď sa tieto pojmy často zamieňajú, ide o rozdielne situácie.
- Úpal vzniká, keď sa organizmus prehreje v dôsledku pobytu v horúcom prostredí. Netreba ani priame slnko – stačí dlhší čas v rozpálenej miestnosti alebo aute.
- Úžeh je dôsledkom priameho slnečného žiarenia na hlavu a krk. Telo sa prehrieva, ale navyše dochádza k podráždeniu mozgových blán.
V oboch prípadoch ide o vážne zdravotné riziko, ktoré môže pokaziť nielen dovolenku, ale aj ohroziť život, ak sa nerieši včas.
Ako ich rozpoznať?
Medzi typické príznaky úpalu patria:
- silná bolesť hlavy
- zmätenosť
- problémy s dýchaním a zrýchlené dýchanie
- horúčka
- svalové kŕče
- nevoľnosť až vracanie
Pri úžehu sa objavujú podobné ťažkosti – bolesť hlavy, dezorientácia, vracanie a zvýšená teplota. Rozdiel je v tom, že pri úžehu býva pokožka hlavy a tváre výrazne začervenaná a spálená, často sa pridáva stuhnutie šije.
Čo robiť, keď sa objavia príznaky?
Ak spozorujete niektorý z týchto signálov, okamžite sa presuňte do tieňa alebo chladnejšej miestnosti. Ľahnite si, odpočívajte, pite veľa vody a vyhnite sa ďalšiemu pobytu na priamom slnku, kým sa stav nezlepší. V ťažších prípadoch, keď príznaky neustupujú alebo sa zhoršujú, je nevyhnutné vyhľadať lekársku pomoc. Ignorovanie týchto varovných signálov môže mať vážne následky.
Prevencia je základ
Najdôležitejšie je predchádzať prehriatiu organizmu. To znamená:
- Dodržiavať pitný režim – v horúčavách sa odporúča vypiť 3 až 4 litre tekutín denne.
- Chrániť hlavu – klobúk, šiltovka či šatka sú jednoduchá, ale účinná ochrana pred úžehom.
- Obmedziť pobyt na slnku v najhorúcejších hodinách – ideálne medzi 11:00 a 15:00.
- Vnímať svoje telo – ak sa cítite unavení, slabí alebo vám je nevoľno, dajte si pauzu a vyhľadajte chlad.
Pamätajte, že opálená pokožka možno vyzerá pekne, no zdravie má vždy prednosť. Horúce dni netreba prežívať ako výkonový šport. Doprajte si oddych, relax a ochráňte sa pred zbytočnými rizikami.
