Aj kvalitné interiérové dvere si vyžadujú pravidelnú starostlivosť, ak si majú udržať svoj vzhľad, tvar aj bezproblémové fungovanie. O dvere sa však nezačíname starať až v momente, keď ich používame – rozhodujúce je už správne zaobchádzanie pri preprave, skladovaní a montáži. Práve tu vzniká veľká časť problémov, ktoré sa neskôr pripisujú „zlej kvalite“.
Preprava a skladovanie: prvé miesto, kde sa dvere môžu poškodiť
Každé interiérové dvere – bez ohľadu na typ jadra alebo povrch – sú citlivé na vlhkosť a mechanické nárazy. Overené zásady, ktoré odporúčajú výrobcovia a montážnici, sú nasledovné:
- dvere sa majú skladovať v suchom priestore, pri bežnej izbovej teplote
- nemali by sa opierať priamo o podlahu bez ochrany
- nesmú byť vystavené stavebnej vlhkosti (čerstvým omietkam či potermi)
Ak sa krídlo alebo zárubňa navlhnú ešte pred montážou, materiál môže neskôr pracovať, krútiť sa alebo meniť rozmery, čo vedie k zadrhávaniu či k nesprávnemu lícovaniu.
Montáž až po dokončení stavebných úprav
Toto je jedna z najdôležitejších a celkom pravdivých zásad. Interiérové dvere sa nikdy nemajú osádzať do nedokončeného alebo „mokré“ho interiéru.
Platí, že:
- relatívna vlhkosť vzduchu by mala byť najviac 60 %
- omietky, maľovky, podlahy aj obklady musia byť kompletne vyschnuté
- teplota priestoru má byť stabilná, podobná bežnému obývanému prostrediu
Ak sa montáž vykoná skôr, hrozí, že sa dvere časom deformujú, pretože materiál reaguje na vlhkosť rozpínaním.
Voda a drevné materiály sa neznášajú
Najcitlivejším miestom zárubne býva spodná hrana, ktorá môže pri vytieraní podlahy prichádzať do kontaktu s vodou. Vlhkosť preniká do MDF či dreva veľmi rýchlo a spôsobuje napučanie.
Overené riešenia:
- spodnú hranu zárubne je vhodné ochrániť silikónovým tmelom
- rovnako sa odporúča utesniť aj prechod medzi podlahou a zárubňou
- v miestnostiach ako kúpeľňa či kuchyňa treba zabrániť dlhodobému pôsobeniu vody
Toto odporúčanie používajú všetci výrobcovia drevených alebo laminátových zárubní, pretože ide o jedno z najčastejších miest poškodenia.
Ako dvere čistiť bez rizika poškodenia?
Lakované, fóliované aj laminátové povrchy potrebujú len jemnú údržbu. Z odborného hľadiska platí:
- používa sa vlhká mäkká handrička, nie drsné špongie
- ak sa použije čistiaci prípravok, musí byť bez amoniaku (čpavku)
- agresívne chemikálie a rozpúšťadlá môžu povrch trvalo matniť alebo narušiť
Amoniak je známy tým, že pôsobí na lak a laminát dlhodobo deštruktívne. Preto sa v starostlivosti o dvere neodporúča.
Ak sa na povrch dostane iný druh čistiaceho prostriedku (napr. na okná), musí sa ihneď zotrieť, aby nezanechal stopy.
Kovanie potrebuje pravidelnú údržbu rovnako ako samotné dvere
Pánty, kľučky a ďalšie kovové prvky sa používajú každý deň. Ich životnosť sa predlžuje pravidelnými kontrolami:
- raz ročne dotiahnuť skrutky
- skontrolovať vruty
- premazať pohyblivé časti olejom bez kyselín a živice
- pri potrebe dvere jemne vyrovnať pomocou nastavenia pántov
Takáto údržba je úplne štandardná a vychádza z odporúčaní výrobcov kovania aj montážnikov. Opatrenie zabraňuje vŕzganiu a predchádza opotrebovaniu.
Pri nejasnostiach sa oplatí riadiť odporúčaním výrobcu
Každý výrobca má svoje technické postupy, ktoré vychádzajú z presnej konštrukcie dverí a typov použitých materiálov. Preto je úplne pravdivé a správne odporúčanie:
- používať iba údržbu schválenú výrobcom
- pri špecifických povrchoch (napr. vysoký lesk alebo špeciálne fólie) sa riadiť presnými pokynmi
- v prípade poškodenia alebo pochybností kontaktovať odborný servis
Tým sa predchádza chybám, ktoré by mohli viesť k strate záruky alebo k ďalším poškodeniam.
Zhrnutie
- Interiérové dvere sú citlivé na vlhkosť a mechanické zaťaženie.
- Správne skladovanie a montáž až po vyschnutí stavebných materiálov sú nevyhnutné.
- Spodné hrany zárubní treba chrániť pred vodou – ide o jedno z najčastejších miest poškodenia.
- Pri čistení sa nesmú používať prostriedky s amoniakom.
- Kovanie má svoju životnosť a vyžaduje pravidelnú údržbu.
- Najistejšie odporúčania sú tie od samotného výrobcu.
