Letné horúčavy a prudké búrky predstavujú pre slovenské cesty vážnu hrozbu. Vysoké teploty menia štruktúru asfaltu – ten mäkne, stráca pevnosť a začína sa deformovať. Na povrchu sa vytvárajú nebezpečné koľaje, výtlky a nerovnosti. V extrémnych prípadoch môže asfalt dokonca popraskať, čo je obzvlášť problém na starších komunikáciách, kde je odvod vody a tepla nedostatočný.
Najkritickejšie sú situácie, keď sa po horúcom dni objaví náhla letná búrka. Voda sa dostane do drobných trhlín, asfalt sa prudko ochladí a povrch môže byť poškodený už počas jediného dňa. Preto sa aj na Slovensku začínajú objavovať moderné prediktívne systémy údržby, ktoré využívajú dáta zo senzorov, meteostaníc a kamier na včasnú identifikáciu problémov.
Údržba ciest na základe dát
Slovenská správa ciest (SSC) a Národná diaľničná spoločnosť (NDS) postupne rozširujú sieť zariadení, ktoré sledujú stav povrchu v reálnom čase. Patria sem:
- teplotné senzory zabudované priamo do vozovky
- kamery monitorujúce premávku a poveternostné podmienky
- laserové meracie vozidlá, ktoré zisťujú nerovnosti s milimetrovou presnosťou
Tieto údaje umožňujú správcom ciest rýchlo odhaliť úseky, kde hrozí poškodenie, a zasiahnuť ešte predtým, než sa problém rozšíri. „Moderné systémy dokážu vyhodnotiť riziko poškodenia asfaltu aj pred očami vodičov. Vďaka tomu vieme techniku nasadiť cielene – tam, kde je to skutočne potrebné,“ uvádzajú pracovníci.
Dáta pomáhajú aj vodičom
Informácie o dopravných obmedzeniach a stave ciest sa v reálnom čase prenášajú aj do navigačných aplikácií. Vodič sa tak môže o výtlku, kolóne či uzávierke dozvedieť ešte predtým, než na problémový úsek dorazí. Na vybraných diaľniciach a rýchlostných cestách sú navyše premenné dopravné značky, ktoré okamžite zobrazia zníženie rýchlosti či upozornenie na nehodu.
Tieto systémy sú prepojené aj s Integrovaným záchranným systémom, vďaka čomu majú hasiči, polícia a zdravotníci okamžitý prehľad o nehodách alebo nebezpečných úsekoch.
Slovenská prax – od D1 po horské priechody
Na diaľnici D1 medzi Bratislavou a Žilinou už fungujú úseky s riadením dopravy podľa aktuálnej hustoty premávky a počasia. V zimných mesiacoch sa využívajú údaje z meteostaníc na horských priechodoch, ako je Donovaly, Čertovica či Šturec, kde senzory merajú teplotu povrchu, vlhkosť a upozorňujú na riziko poľadovice.
Niektoré krajské správy ciest testujú mobilné laserové merania, ktoré umožňujú presne zmapovať stav vozovky a naplánovať opravy skôr, než sa závady stanú nebezpečnými.
Prediktívna údržba aj v zime
V zimných podmienkach majú inteligentné systémy obrovský význam. Senzory spolu s historickými údajmi dokážu predpovedať, kedy a kde sa môže vytvoriť poľadovica alebo snehové záveje. Na základe toho sa posypové vozidlá vyšlú presne na rizikové úseky – bez zbytočného solenia tam, kde to nie je potrebné.
Podobne ako v Česku, aj na Slovensku sa sledujú výjazdy zimnej údržby v reálnom čase a vyhodnocuje sa, či boli primerané aktuálnym podmienkam. To prináša úsporu posypového materiálu, paliva a pracovnej sily, pričom sa zvyšuje bezpečnosť vodičov.
Budúcnosť slovenských ciest je v prevencii
Prediktívna údržba mení tradičný prístup, keď sa problémy riešili až po tom, čo vznikli. Vďaka moderným technológiám je možné neustále monitorovať stav vozoviek a zasahovať včas.
V lete systémy upozornia na prehrievajúce sa úseky, kde môže asfalt zmäknúť a vytvoriť koľaje. V zime zasa pomôžu zabrániť vzniku poľadovice. Výsledkom je vyššia bezpečnosť, úspora nákladov a plynulejšia doprava pre všetkých účastníkov cestnej premávky.
