Letné mesiace so sebou neprinášajú len slnečné dni a dovolenkové zážitky, ale aj skryté zdravotné hrozby, ktoré si veľa ľudí neuvedomuje. Podľa austrálskych a indických kardiológov predstavujú vysoké teploty vážne riziko pre srdce – a to nielen pre seniorov či chronicky chorých, ale aj pre úplne zdravých ľudí.
Ak sa počas horúčav objavia závraty, nevoľnosť, bolesť chrbta alebo paže, môže ísť o varovné signály srdcového infarktu. Ignorovať ich sa rozhodne nevypláca.
Prečo horúčavy ohrozujú srdce
Ako vysvetľuje kardiológ, extrémne teplo predstavuje pre srdce obrovskú záťaž. Organizmus sa snaží udržiavať vnútornú teplotu v bezpečných hraniciach a zároveň zabezpečiť dostatočný prísun krvi k životne dôležitým orgánom. V horúčavách však dochádza k rýchlejšiemu poteniu, strate tekutín a zhusťovaniu krvi.
Tento stav spôsobuje, že srdce musí pracovať omnoho intenzívnejšie, aby zvládlo cirkuláciu krvi a zároveň zabránilo prehrievaniu tela. Navyše, horúčava je pre telo stresovým faktorom – uvoľňuje hormóny ako adrenalín, ktoré zvyšujú tep a krvný tlak. Ak sa s takýmto stresom telo stretáva opakovane, môže dôjsť k poškodeniu ciev a zhoršeniu už existujúcich ochorení.
Čo hovoria výskumy
Podľa štúdie zverejnenej v European Heart Journal sa riziko úmrtia na srdcovo-cievne ochorenia zvyšuje až o 2 % pri každom stupni Celzia nad priemernú teplotu (okolo 25 °C).
Austrálski odborníci odhadujú, že až 7,3 % všetkých úmrtí na kardiovaskulárne choroby súvisí priamo alebo nepriamo s vysokými teplotami – a tento podiel bude podľa nich v budúcnosti rásť.
Kto je najviac ohrozený
Niektoré skupiny obyvateľstva reagujú na horúčavy citlivejšie a mali by byť obzvlášť opatrné:
- seniori nad 65 rokov (schopnosť regulovať telesnú teplotu je oslabená)
- ľudia po prekonanom infarkte alebo so zlyhaním srdca
- pacienti s vysokým krvným tlakom či cukrovkou
- osoby s obezitou
- ženy (nové výskumy naznačujú vyššiu náchylnosť na komplikácie)
- obyvatelia miest, kde sa prejavuje tzv. efekt tepelného ostrova
Zvýšené riziko majú aj pacienti užívajúci niektoré lieky, napríklad diuretiká alebo betablokátory, ktoré môžu oslabiť schopnosť tela zvládať extrémne teplo.
Varovné príznaky, ktoré netreba podceniť
V horúčavách môžu byť príznaky infarktu ľahko zamenené za úpal či vyčerpanie. Preto je dôležité poznať varovné signály:
- tlak alebo bolesť na hrudi (niekedy len pocit stiahnutia)
- výrazné potenie – najmä studený pot, pocit slabosti
- dýchavičnosť aj v pokoji
- závraty, mdloby
- nevoľnosť, tráviace ťažkosti
- bolesť či nepríjemný pocit v chrbte, krku, čeľusti alebo paži
- nevysvetliteľná únava
Špeciálne u žien a diabetikov sa môže vyskytnúť tzv. „tichý infarkt“, pri ktorom chýba typická bolesť na hrudi, a preto je diagnostika náročnejšia.
Ako sa chrániť pred rizikom
Odborníci odporúčajú niekoľko jednoduchých, ale účinných zásad:
- Nezabúdajte, že infarkt nehrozí len seniorom – nebezpečenstvo rastie aj u mladých ľudí, najmä pri športovaní v horúčave.
- Ochladzujte telo – klimatizácia, sprchy, studené obklady či pobyt v tieni dokážu znížiť záťaž na srdce.
- Pite pravidelne, nečakajte, kým pocítite smäd – ten už znamená začínajúcu dehydratáciu.
- Plánujte aktivity mimo poludňajšie hodiny a doprajte si popoludňajšiu „siestu“.
- Voľte vzdušné a svetlé oblečenie, ktoré odráža slnečné žiarenie.
- Jedzte ľahko stráviteľné jedlá, vyhýbajte sa ťažkým a mastným pokrmom.
- Ak máte problémy so srdcom, zvážte počas leta dovolenku v chladnejších destináciách – napríklad pri Baltskom mori.
Ak sa počas horúčav objavia spomenuté príznaky, nečakajte, či prejdú samé. Okamžité vyhľadanie lekárskej pomoci môže zachrániť život – a pri srdci ide každá minúta.
