Pred štrnástimi rokmi sa stala udalosť, ktorá navždy zmenila pohľad sveta na jadrovú bezpečnosť. Dňa 11. marca 2011 zasiahlo Japonsko jedno z najsilnejších zemetrasení v histórii s magnitúdom 9,0. Otrasy spustili obrovskú vlnu tsunami, ktorá napokon spôsobila haváriu jadrovej elektrárne Fukušima Daiči.
Tri výbuchy v reaktoroch, čiastočné roztavenie paliva a únik rádioaktívnych látok pripomenuli katastrofu v Černobyle z roku 1986. Ukázalo sa, že ani technologicky vyspelá krajina nie je imúnna voči zlyhaniu, ak podcení hrozby, ktoré sa zdajú nepravdepodobné.
Zemetrasenie a tsunami – smrteľná kombinácia
Epicentrum zemetrasenia bolo v mori a krátko po ňom sa zdvihla vlna vysoká približne 15 metrov. Tá sa prehnala pobrežím a zasiahla aj elektráreň, ktorá bola postavená len asi 10 metrov nad úrovňou mora.
Voda zničila všetky záložné generátory, ktoré mali zabezpečiť chladenie v prípade výpadku prúdu. Nastal tzv. „station blackout“ – úplná strata napájania, a teda aj možnosti chladiť jadro reaktorov.
Teplota začala prudko stúpať. V jednotke 1 došlo už po niekoľkých hodinách k roztaveniu jadra, neskôr k výbuchom vodíka v budovách reaktorov 1, 3 a 4. Katastrofa bola šokujúca sama osebe, ale ešte viac desilo zistenie, že jej následky sa dali zmierniť.
Katastrofa, za ktorú nesie vinu človek
Japonský parlament a nezávislá vyšetrovacia komisia neskôr označili haváriu za „katastrofu spôsobenú človekom“. Verejnosti bol podsúvaný pocit bezpečia, ktorý sa ukázal ako ilúzia.
Správa poukázala na problémovú spoluprácu medzi prevádzkovateľom elektrárne, dozornými orgánmi a vládou. Ignorovali sa odporúčania týkajúce sa pripravenosti na výpadky prúdu či tsunami. V čase výstavby sa dodatočné investície odmietali, pretože riziko veľkej vlny sa považovalo za nepravdepodobné.
Masová evakuácia a psychologické následky
Po havárii muselo 150 000 až 200 000 ľudí opustiť svoje domovy. Priame obete radiácie neboli, no skutočné rany zasiahli psychiku obyvateľov. Stres, dlhodobé vysídlenie, rozpad komunít a stigmatizácia spôsobili vážne sociálne a zdravotné problémy.
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) aj Výbor OSN pre účinky atómového žiarenia (UNSCEAR) po rokoch konštatovali, že dávky radiácie boli relatívne nízke a nepredstavovali významné zdravotné riziko. Napriek tomu sa podľa modelov odhaduje, že v dlhodobom horizonte môže ísť o stovky prípadov rakoviny navyše.
Ekonomické škody boli obrovské – 200 až 300 miliárd dolárov, pričom úplná dekontaminácia a likvidácia elektrárne môže trvať 30 až 40 rokov.
Fukušima dnes: ticho, ktoré desí
V útrobách poškodených reaktorov sa stále nachádza približne 880 ton roztaveného paliva. Robotické prieskumy postupujú pomaly pre technické problémy a vysokú radiáciu.
Japonsko začalo postupne vypúšťať ošetrenú vodu do oceánu. To vyvolalo protesty rybárov aj susedných krajín, hoci úradné miesta tvrdia, že koncentrácie sú v bezpečných hraniciach. Mnohé oblasti ostávajú vyľudnené a veľká časť bývalých obyvateľov sa nechce vrátiť pre chýbajúce školy, infraštruktúru a pretrvávajúci strach.
Poučenie pre celý svet
Po tejto udalosti mnohé krajiny aj medzinárodné inštitúcie zásadne prehodnotili jadrovú bezpečnosť. Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (IAEA) sprísnila štandardy a viaceré štáty svoje jadrové programy obmedzili alebo zastavili.
Katastrofa ukázala, že nestačí len technológia a regulácia – dôležitá je aj transparentnosť, pripravenosť a ochota učiť sa z minulých chýb.
Trvalé varovanie
Fukušima je dôkazom toho, že kombinácia prírodnej sily a ľudskej nedbanlivosti môže vyvolať reťazovú reakciu, ktorú nemožno zastaviť.
Hoci bezprostredné zdravotné následky neboli dramatické, dlhodobé dôsledky pre spoločnosť, ekonomiku a dôveru v jadrovú energiu sú citeľné dodnes. Udalosť z marca 2011 zostáva mementom, že aj zdánlivo nemožné scenáre sa môžu stať skutočnosťou – a podceniť ich môže byť osudové.
