Dlhý a kvalitný život je túžbou väčšiny z nás. Otázka dlhovekosti, odborne longevity, patrí dnes medzi najčastejšie skúmané témy modernej vedy aj medicíny. Výskumy ukazujú, že na to, ako dlho človek žije, vplýva celý súbor faktorov – od genetickej výbavy, cez životný štýl, až po prostredie, v ktorom človek trávi väčšinu svojho života. Najnovšie vedecké poznatky však prinášajú zaujímavý záver: práve miesto, kde sa rozhodneme žiť, môže byť jedným z rozhodujúcich predpokladov dlhého života.
Tajomstvo dlhovekosti podľa Harvardu
Profesor genetiky z Harvardovej univerzity sa dlhé roky venuje výskumu starnutia a možnostiam, ako tento prirodzený proces spomaliť. Podľa neho spočíva recept na dlhovekosť v tom, že človek nesmie svoje telo „rozmaznávať“, ale naopak, musí ho pravidelne vystavovať miernemu nepohodliu.
Tvrdí, že práve diskomfort núti organizmus aktivovať opravné mechanizmy, ktoré chránia bunky pred poškodením a starnutím. Ako príklad uvádza obmedzovanie kalórií – nie drastické hladovanie, ale menšie porcie jedla a občasné pôsty. Sinclair zdôrazňuje, že tri jednoduché jedlá denne úplne postačujú a že nadmerná konzumácia je skôr brzdou než pomocou.
Dôležitú úlohu zohráva aj pôsobenie extrémnych teplôt. Sauna alebo otužovanie pri nízkych teplotách dokážu aktivovať tie isté opravné gény prostredníctvom zvýšenej hladiny koenzýmu NAD+ (nikotínamidadenín dinukleotid). Pravidelný pohyb, kvalitný spánok a nižšia spotreba červeného mäsa patria k ďalším základným pilierom dlhého života.
Video k článku
Ako sa dožiť stovky
Kde žiť, aby sme sa dožili stovky?
K téme sa pridali aj vedci z Ohio State University, ktorí skúmali, do akej miery má na dĺžku života vplyv prostredie a konkrétna lokalita, kde človek žije. Ich rozsiahla štúdia, do ktorej bolo zapojených viac než 66-tisíc ľudí, priniesla jednoznačné výsledky: ľudia žijúci v blízkosti vody sa dožívajú vyššieho veku než tí, ktorí žijú v rušných mestských aglomeráciách.
Vedci vychádzali z konceptu tzv. modrých zón, čo sú oblasti na svete známe tým, že v nich ľudia dosahujú výnimočne vysokého veku. Výsledky ukázali, že život pri mori, jazere alebo rieke prináša ľuďom v priemere o rok či viac života navyše. Naopak, život v preplnených mestách bez dostatku zelene a čistého vzduchu dĺžku života naopak skracuje.
„Ľudia, ktorí bývajú pri pobreží alebo v blízkosti vodných plôch, žijú dlhšie než priemerná populácia. V mestách, kde je vysoká miera znečistenia, je priemerný vek naopak nižší,“ uviedol odborník na environmentálne zdravie.
Prečo je voda taká dôležitá?
Odpoveď je podľa vedcov jednoduchá. Prostredie pri vode býva menej znečistené, s nižšou úrovňou prachových častíc v ovzduší. Navyše, more či jazero prirodzene motivuje ľudí k pohybu – plávaniu, prechádzkam alebo športom pri pobreží. Život pri vode ponúka aj psychologickú úľavu, pretože pohľad na vodnú hladinu pôsobí upokojujúco a zmierňuje stres.
Výskumníci však upozorňujú, že do hry vstupuje aj faktor financií. Dom alebo byt pri mori či jazere je často luxusnou záležitosťou, ktorú si môžu dovoliť skôr ľudia s vyšším príjmom. A práve socioekonomický status sa prejavuje vo viacerých oblastiach života – od dostupnosti kvalitnej zdravotnej starostlivosti až po zdravšie stravovacie návyky. „Čisté životné prostredie, finančná istota a bezpečné možnosti pohybu sú kombináciou, ktorá vytvára ideálne podmienky pre dlhovekosť,“ vysvetľuje ekologický geograf.
Miesta, kde sa ľudia dožívajú najviac
Niektoré lokality na svete sa stali symbolom dlhovekosti. Vedci ich už roky skúmajú a hľadajú spoločné menovatele, ktoré by mohli vysvetliť, prečo práve tam ľudia žijú dlhšie než inde. Medzi najznámejšie patria:
- Monako – krajina s najvyššou priemernou dĺžkou života na svete, kde obyvatelia profitujú z vysokej životnej úrovne a zdravej stredomorskej stravy.
- Sardínia (Taliansko) – domov jednej z najstarších populácií na svete, kde sú bežné aj storočné životy.
- Grécke ostrovy – napríklad Ikaria, kde sa obyvatelia dožívajú vysokého veku vďaka kombinácii zdravej kuchyne, pohybu a pokojnému životnému štýlu.
- Švajčiarsko – čisté prostredie, kvalitná zdravotná starostlivosť a ekonomická stabilita robia zo Švajčiarska jednu z top krajín pre dlhý život.
- Island – malá populácia s prístupom k čerstvým rybám, čistému ovzdušiu a silnému komunitnému duchu.
- Španielsko – krajina, kde zohráva kľúčovú úlohu stredomorská strava, plná olivového oleja, zeleniny a rýb.
Čo si z toho môžeme odniesť?
Ak si nemôžeme dovoliť bývať pri mori alebo v horách, stále môžeme pre svoje zdravie a dĺžku života urobiť veľa. Vedci odporúčajú hľadať spôsoby, ako si vytvoriť zdravšie prostredie – napríklad tráviť viac času v prírode, pravidelne cvičiť, jesť menšie porcie kvalitného jedla a dopriať si dostatok spánku.
Dlhovekosť teda nie je len o génoch, ale aj o našich každodenných rozhodnutiach a prostredí, v ktorom žijeme. A hoci nie každý môže bývať pri mori, určite každý môže prispieť k tomu, aby jeho život bol dlhší a zdravší.
