Dlho sme si staroveké civilizácie dokázali predstaviť len cez znaky na kameňoch, hlinených tabuľkách, papyruse či pergamene. To, čo však v písme chýbalo, bol samotný zvuk. Ako zneli jazyky, ktorými rozprávali ľudia v Mezopotámii, starovekom Egypte, Babylone, v rímskom svete alebo v kultúrach severnej Európy?
Tím českých jazykovedcov sa rozhodol túto otázku posunúť ďalej. Vďaka moderným lingvistickým metódam a technológiám umelej inteligencie dokázali pripraviť rekonštrukcie toho, ako mohla znieť hovorená podoba jazykov, ktoré dnes už nikto na svete nepoužíva.
VIDEO: Ako mohli znieť staroslovienčina, staroseverčina, akkadčina či gótčina
Súčasťou projektu je aj video zverejnené online, v ktorom je možné si jednotlivé jazyky vypočuť. Digitálne postavy, ktoré vo videu hovoria, recitujú krátke ukážky v niekoľkých starovekých či stredovekých jazykoch.
Poslucháča môže prekvapiť najmä staroslovienčina – v jej zvuku sa objavujú prvky, ktoré môžu Slovákom aj Čechom znieť povedome, keďže ide o jazyk blízky našim slovanským koreňom.
Projekt, ktorý prepája starovek a modernú techniku
Cieľom iniciatívy je sprístupniť verejnosti rekonštruované zvukové ukážky mŕtvych jazykov tak, aby si poslucháč vedel predstaviť ich melodiku, rytmus i približnú výslovnosť.
Nahrávky vznikli v špecializovanom štúdiu v rámci univerzitného kampusu, kde vzniká aj množstvo ďalších vedeckých a popularizačných projektov. Na príprave spolupracujú odborníci na jazykovedu, staroveké písomné systémy, orientalistiku, výskum starovekej Číny, germánskych jazykov či starých európskych nárečí.
Výsledkom sú ukážky jazykov, ktoré sa kedysi používali v rozsiahlych civilizáciách starého sveta – od Mezopotámie cez antické oblasti Stredomoria až po kultúry severnej Európy. Súčasťou projektu je aj interaktívna výstava, kde návštevník môže počuť hovoriť digitálne postavy v pätnástich rôznych jazykoch.
Aké jazyky boli zrekonštruované
Medzi prezentovanými jazykmi sa nachádzajú napríklad:
- akkadčina a babylónčina, ktoré sa používali v starovekej Mezopotámii
- avestčina, jazyk starých textov z iránskeho kultúrneho okruhu
- gótčina, jeden z najstarších doložených germánskych jazykov
- latinčina v starších historických podobách
- sogdčina, jazyk obchodníkov na Hodvábnej ceste
- stará angličtina, stará faerčina, stará tibetčina
- starogréčtina, staroseverčina
- staroslovienčina, jazyk raných Slovanov
- stredná angličtina a stredná horná nemčina
- védština, jazyk staroindických textov
- a dokonca aj praindoeurópčina, ktorá predstavuje hypotetickú spoločnú bázu mnohých dnešných jazykových rodín
Každá ukážka vznikla na základe dôkladného porovnania písomných dokladov, fonetických pravidiel, jazykového vývoja a podobností medzi príbuznými jazykmi.
Ako sa dá zistiť výslovnosť jazyka bez nahrávok
Keďže žiadne zvukové záznamy starovekých jazykov neexistujú, ich zvuková podoba sa dá zrekonštruovať iba pomocou jazykovedy. Kľúčom je porovnávacia metóda, ktorá skúma pravidelné zvukové zmeny v čase a porovnáva príbuzné jazyky.
Každý jazyk sa vyvíja – výslovnosť sa mení pomaly, postupne a podľa istých vzorcov. Vďaka tomu dokážu odborníci spätne usudzovať, ako sa musela vyslovovať staršia podoba slova či celého jazykového systému. Moderné technológie potom umožňujú tieto teoretické rekonštrukcie premieňať na zvuk.
Dobrým príkladom je porovnanie súčasných nahrávok s tými spred sto rokov – rozdiely v artikulácii a melodike sú už dnes výrazné. Pri jazykoch, ktoré od nás delí tisíc a viac rokov, sú rozdiely logicky ešte väčšie. Práve preto je zostavenie modelu výslovnosti vzrušujúcou vedeckou skladačkou.
Digitálne postavy nie sú historické portréty
Zatiaľ čo výslovnosť bola rekonštruovaná na základe odborných postupov, vizuálna podoba hovoriacich postáv bola vytvorená pomocou umelej inteligencie. Ide o moderné ilustrácie, nie o skutočný obraz ľudí z minulosti. Projekt preto upozorňuje, že ich vzhľad treba vnímať len ako tvorivú pomôcku, ktorá slúži na sprístupnenie obsahu verejnosti.
Rekonštrukcia ako okno do minulosti
To, čo bolo ešte donedávna nemysliteľné, je dnes možné – aspoň približne si vypočuť, ako mohli znieť jazyky, ktorými sa hovorilo v mestách na Eufrate, v staroegyptských svätyniach, na dvoroch stredovekých vládcov či v dedinách našich slovanských predkov.
Projekt ukazuje, že jazykoveda nemusí byť suchopárna disciplína. Naopak, v spojení s technológiami umožňuje spájať historické poznatky, vedeckú prácu a predstavivosť spôsobom, ktorý dokáže osloviť širokú verejnosť.
