Len máloktorý pestovateľ si uvedomuje, že niektoré z najbežnejších druhov zeleniny, ktoré používame takmer denne, vlastne nepredstavujú samostatné druhy. Kapusta, brokolica či karfiol vyzerajú úplne odlišne, no ich botanický základ je spoločný.
Všetky patria do druhu Brassica oleracea
Hlávková kapusta, kel, ružičkový kel, brokolica, karfiol aj kaleráb – hoci ich vnímame ako rozdielne plodiny, botanicky patria do jediného druhu Brassica oleracea, teda ku kapuste. Nejde o samostatné druhy, ale o rôzne kultivarové skupiny, ktoré človek počas stáročí vyšľachtil podľa toho, akú časť rastliny chcel zvýrazniť.
Najznámejšie kultivarové skupiny sú:
- Capitata – hlávková kapusta
- Sabauda – kel
- Gemmifera – ružičkový kel
- Italica – brokolica
- Botrytis – karfiol
- Gongylodes –kaleráb
Všetky tieto formy majú spoločný genetický základ.
Divoká kapusta: nenápadný prapôvod všetkých kultivarov
Počiatok všetkých dnešných pestovaných foriem leží v divokej kapuste, ktorá sa prirodzene vyskytuje najmä na:
- pobreží Atlantického oceána
- pobreží Severného mora
- okrajoch Stredozemného mora
Darí sa jej v náročných podmienkach – na skalnatých, slaných a veterných stanovištiach. Práve túto pôvodnú rastlinu si ľudia začali cielene pestovať už v staroveku.
Ako vznikli dnešné podoby kapustovej zeleniny?
Rozdiely medzi nimi vznikli vďaka dlhodobému šľachteniu výberom. Pestovatelia rozmnožovali rastliny, ktoré mali vlastnosti vhodné pre daný účel.
Zvýraznené listy → vznikla hlávková kapusta a kel
Pri výbere rastlín so stále väčšími a mäkšími listami vznikli:
- kompaktné hlávky hlávkovej kapusty
- kučeravý a voľnejší kel
Zvýraznené púčiky → ružičkový kel
Keď pestovateľov zaujali bočné púčiky na stonke, po generáciách výberu sa vyvinul:
- ružičkový kel, ktorého malé „ruže“ rastú pozdĺž stonky.
Úprava stonky →kaleráb
Šľachtením sa postupne zväčšovala a zdužnatela stonka, z čoho vznikol:
- kaleráb – charakteristická guľovitá stonka.
Úprava kvetenstva → brokolica a karfiol
Kvetenstvo prešlo najradikálnejšou premenou:
- brokolica zachováva zelené nerozvinuté púčiky
- karfiol vznikol extrémnou selekciou, ktorá spôsobila premenu na súvislý biely hlávkovitý útvar
Prečo sú to stále len kultivary jedného druhu?
Všetky formy sa dokážu navzájom krížiť, čo je kľúčové kritérium botanického zaradenia do jedného druhu. Odlišujú sa len v tom, ktorá časť rastliny bola šľachtením zvýraznená – listy, púčiky, stonka alebo kvetenstvo. Geneticky však zostávajú veľmi príbuzné.
Prečo sa im dobre darí aj v našich podmienkach?
Kapustovité druhy potrebujú:
- mierne až chladnejšie podnebie
- dostatok vlahy
- živinami bohatú pôdu, najmä na dusík
- teploty okolo 15 – 20 °C
Vysoké teploty spôsobujú najmä brokolici rýchle vyháňanie kvetov, čo môže výrazne znížiť úrodu.
Spoloční škodcovia a choroby
Keďže ide o rôzne formy jedného druhu, napádajú ich aj rovnakí škodcovia. Najznámejším je:
- bielok zelný (Pieris brassicae) – jeho húsenice dokážu zničiť celé porasty.
Z tohto dôvodu sa odporúča striedanie plodín, aby sa škodcovia v pôde nehromadili.
Výživové vlastnosti: vysoký obsah vitamínu C
Všetky kultivary Brassica oleracea majú spoločné:
- vysoký obsah vitamínu C
- priaznivé množstvo antioxidantov
- nízku energetickú hodnotu
Preto patria medzi najhodnotnejšie druhy zeleniny v našom jedálničku.
Zhrnutie
- Hlávková kapusta, kel, brokolica, karfiol, kaleráb aj ružičkový kel pochádzajú z jedného botanického druhu.
- Rozdiely medzi nimi sú výsledkom dlhodobého šľachtenia.
- Majú podobné pestovateľské nároky aj spoločných škodcov.
- Všetky sú výživovo hodnotné a bohaté na vitamín C.
