Od zničujúceho zhodenia atómovej bomby na japonské mesto Hirošima uplynulo už 80 rokov. Táto historická udalosť nám dodnes pripomína, aké ničivé následky môže mať jadrový útok. No okrem hrozby vojenského charakteru existuje aj ďalšie potenciálne riziko – havárie v jadrových elektrárňach. Preto je mimoriadne dôležité vedieť, ako sa správať a čo robiť, ak by došlo k jadrovej hrozby.
V súčasnosti síce jadrové zbrane fungujú najmä ako odstrašujúci prostriedok, no odborníci sa zhodujú, že je nevyhnutné byť pripravený na všetky scenáre. Pripravili preto viacero odporúčaní, ktoré by mali byť základnou znalosťou každého z nás – podobne ako pravidlá prvej pomoci. Významným zdrojom informácií je dokument Medzinárodnej komisie pre radiačnú ochranu (ICRP), na ktorý sa odvoláva aj český Štátny úrad pre jadrovú bezpečnosť (SÚJB). Ten na svojom webe poskytuje aj vizuálne pomôcky, ktoré pomáhajú ľuďom lepšie si predstaviť, ako postupovať.
Video: Čo keď vypukne jadrová vojna?
Tri zóny výbuchu: Rozhoduje, kde sa práve nachádzate
Pri jadrovom výbuchu hrá kľúčovú úlohu vaša aktuálna poloha. Odborníci rozdeľujú okolie explózie do troch hlavných zón:
- Zóna totálneho zničenia – priamo v epicentre výbuchu nezostane takmer nič. Budovy sú zrovnané so zemou a pre ľudí nachádzajúcich sa v tejto oblasti je prežitie prakticky nemožné.
- Zóna vážneho poškodenia – ľudia, ktorí sa nachádzajú niekoľko kilometrov od miesta dopadu, síce môžu prežiť, ale s vysokou pravdepodobnosťou utrpia vážne zranenia. Hlavným rizikom je intenzívne teplo a svetlo, ktoré môžu spôsobiť popáleniny tretieho stupňa.
Vedci z projektu AsapScience simulovali výbuch megatunovej atómovej bomby, ktorá je až 80-krát silnejšia než tá zhodená na Hirošimu. Ukázalo sa, že v okruhu do ôsmich kilometrov by obyvatelia utrpeli smrteľné popáleniny, ak by postihli viac ako štvrtinu tela. V pásme od osem do jedenásť kilometrov od výbuchu by boli zranenia ľahšie, no stále vážne.
Zóna mierneho dopadu – šanca na prežitie je v tejto zóne najvyššia, no stále tu hrozí riziko zranení spôsobených tlakovou vlnou, ktorá dokáže rozbiť okná, odhodiť predmety či ľudí a spôsobiť rôzne úrazy.
Svetelný záblesk a slepota: Riziko aj desiatky kilometrov ďaleko
Pri jadrovej explózii vzniká okrem tepla aj extrémne jasný záblesk. Ak k výbuchu dôjde počas dňa, ľudia v okruhu do 21 kilometrov môžu utrpieť tzv. bleskovú slepotu – krátkodobú stratu zraku. V noci môže dočasne oslepnúť človek až vo vzdialenosti 85 kilometrov.
Tieto účinky závisia nielen od sily výbuchu, ale aj od počasia či typu oblečenia. Svetlé farby dokážu odraziť časť žiarenia, zatiaľ čo tmavé oblečenie pohlcuje viac energie.
Najdôležitejších je prvých 10 minút
Ak výbuch prežijete, rozhodujúcich bude prvých desať minút. Je nevyhnutné okamžite sa ukryť. Najlepšie sú pivnice, podzemné parkoviská, metro alebo stred budovy – čím ďalej od okien, dverí a vonkajších stien. Podľa odborníkov zo SÚJB sú najvhodnejšie budovy z tehál alebo betónu, ktoré lepšie chránia pred radiáciou.
Simulácie gréckych vedcov z roku 2023 ukazujú, že tlaková vlna sa v interiéroch správa nepredvídateľne – odráža sa od stien, láme sa za rohmi a jej sila sa môže ešte znásobiť v úzkych chodbách. Preto je potrebné vyhýbať sa priechodom, oknám a dverám a radšej sa ukryť v rohoch miestnosti obrátených smerom od výbuchu.
Čo robiť po výbuchu: Prvých 24 hodín rozhodne
Ak sa človek nestihne ukryť včas, vystavuje sa tzv. radioaktívnemu spadu – zmesi rádioaktívnych častíc, prachu a sutín, ktoré sa vzniesli do výšky niekoľkých kilometrov a následne sa začnú usádzať späť na zem. Tento spad je mimoriadne nebezpečný a môže spôsobiť vážne zdravotné následky.
Preto je nutné:
- Rýchlo sa vyzliecť a vyzuť, aby sa minimalizoval kontakt s kontaminovaným oblečením.
- Umyť pokožku a vlasy, ideálne tečúcou vodou a mydlom. Ak voda nie je dostupná, pokožku treba dôkladne utrieť nasucho.
- Domáce zvieratá je potrebné tiež očistiť a držať oddelene od ľudí, ak boli vystavené spadu.
Odborníci uvádzajú, že potraviny, nápoje a lieky, ktoré boli v čase výbuchu uzavreté vo vnútri budov alebo obchodov, sú bezpečné na konzumáciu.
Najdôležitejšie je zotrvať v úkryte minimálne 24 hodín, pokiaľ úrady výslovne nenariadia evakuáciu. Samostatné opustenie budovy je riskantné, pretože kontaminované oblasti nemusia byť na prvý pohľad viditeľné. Až po vyznačení bezpečných evakuačných trás je možné sa bezpečne presúvať.
Po jednom dni sa úroveň radiácie na povrchu výrazne znižuje, no aj tak je nevyhnutné sledovať médiá a riadiť sa pokynmi záchranných zložiek.
Čo si pripraviť vopred: Domáca jadrová pohotovosť
Prevencia je kľúčová. Preto sa odporúča pripraviť si bezpečné miesto na úkryt – doma, v práci, v škole či počas dochádzania. Ideálne sú pivnice, železobetónové stavby alebo podzemné priestory.
Do núdzovej výbavy by malo patriť:
- batéria prežitia alebo evakuačný ruksak, ktorý obsahuje: baterku s náhradnými batériami, powerbanku, prenosné rádio na baterky
- lekárnička so základným vybavením na ošetrenie popálenín a zranení
- osobné lieky a dlhodobo užívaná medikácia
- zásoba pitnej vody – aspoň 2 litre na deň na osobu (na 7–14 dní)
- voda pre hygienu a očistu – ideálne 2–4 litre denne na osobu
- krmivo a voda pre domáce zvieratá
- trvanlivé potraviny na niekoľko dní
- náhradné oblečenie a obuv
- základné znalosti prvej pomoci
Vhodné je aj vopred si s rodinou dohodnúť plán v prípade odlúčenia. Malým deťom môžete na oblečenie pripevniť menovku s kontaktom, čo uľahčí ich identifikáciu, ak dôjde k evakuácii.
