Na prvý pohľad to môže pôsobiť zvláštne, no práve september je ideálnym obdobím na to, aby sme začali s rýchlením cibuľovín.
Pod pojmom rýchlenie sa myslí pestovanie cibúľ v nádobách, aby zakvitli skôr, než by tomu bolo prirodzene vonku na záhrade. Hoci sa niektorí pokúšajú aj o pestovanie tulipánov či narcisov na rez, doma je to veľmi zložité. Táto metóda totiž vyžaduje prísne dodržiavanie teploty. Napríklad pri tulipánoch, ktoré majú rozkvitnúť na Vianoce, je potrebné cibule už koncom júna skladovať týždeň pri stabilných 34 °C – bez akýchkoľvek výkyvov.
Našťastie, pri bežnom domácom rýchlení stačí dodržať niekoľko základných pravidiel. Najdôležitejšie je, aby cibule počas leta vytvorili v sebe základ budúceho kvetu. Preto vždy vyberáme tie najväčšie, zdravé a nepoškodené kusy.
Tulipány – kráľovné rýchlenia
Na rýchlenie sa najčastejšie používajú tulipány zo skupiny Darwin hybridov. Ide o silné a odolné odrody, ktoré sa dobre množia, netrpia bežne vírusovými chorobami a sú známe sýtymi farbami – prevažne červenou, no nájdeme aj žlté či oranžové odtiene.
Tulipánová cibuľa, ktorú vyberáme v júni zo zeme, nie je tá istá, ktorú sme sadili na jeseň pred rokom. Pôvodná totiž po odkvitnutí odumrie, no rastlina si stihne vytvoriť novú – často nie jednu, ale celý trs. Na rýchlenie vyberáme vždy tú najväčšiu, guľatú, s obvodom aspoň 11–13 cm.
Po zbere je vhodné cibule skladovať pri teplote okolo 20 °C na vzdušnom mieste, nikdy nie na priamom slnku.
September je mesiac, keď je čas sadiť. Do plastových alebo hlinených kvetináčov vkladáme cibule plytko – špičky majú zostať mierne nad povrchom. Na rozdiel od klasickej jesennej výsadby do záhona, kde sa cibule sadia aj 15 cm hlboko, tu im postačí ľahký substrát s prídavkom piesku, rašeliny alebo perlitu.
Tulipány pôsobia krajšie, keď sú vo viacerých kusoch spolu – napríklad tri cibule v kvetináči s priemerom aspoň 10 cm. Nádoby môžeme zapustiť do zeme, uložiť do fóliovníka alebo nevykurovaného skleníka. Dôležité je miesto dobre označiť, aby sme nádoby neskôr pod snehom nestratili z dohľadu.
Počas jesene cibule zakorenia. Vo februári ich prenesieme dovnútra, očistíme a umiestnime na svetlo pri teplote 10–12 °C. O pár týždňov postupne zvýšime teplotu na 16–18 °C. Ak by sme im dopriali hneď vysokú teplotu a málo svetla, rastliny by sa vytiahli, krivili a kvety by boli malé či zdeformované. Správne pestované tulipány zakvitnú 3 až 6 týždňov po prenesení do bytu.
Narcisy – elegantné a spoľahlivé
Ďalšou obľúbenou cibuľovinou na rýchlenie sú narcisy, najmä tie zo skupiny Cyclamineus. Výhodou je ich nižší vzrast, no rýchliť možno aj klasické vyššie odrody.
Cibule narcisov vyberáme zo zeme až začiatkom júla, keď už listy úplne odumrú. Na rozdiel od tulipánov si však narcis nevytvára každý rok novú cibuľu, ale postupne vznikajú dve až tri zrastené cibule. Netreba ich násilne oddeľovať.
Po zbere ich skladujeme pri teplote približne 17 °C. V september ich sadíme do nádob s priemerom aspoň 12 cm, tri kusy do jednej nádoby. Platí rovnaké pravidlo ako pri tulipánoch – začíname pri nízkej teplote a postupne ju zvyšujeme. Ak je vzduch v byte príliš suchý, môže sa stať, že púčiky ostanú zatvorené alebo zakvitnú nedokonale.
Hyacinty – jednoduché a voňavé
Prekvapivo, hoci sa hyacinty na záhrade pestujú ťažšie, na rýchlenie sú oveľa jednoduchšie než tulipány či narcisy. Ich cibule rastú rýchlo a spoľahlivo, pričom dcérskych cibuliek vytvárajú málo.
Na rýchlenie sú vhodné guľaté cibule s priemerom okolo 5 cm. Skladujeme ich pri teplote asi 25 °C. Vysádzame ich plytko do ľahkej pôdy, často aj jednotlivo do menších kvetináčov s priemerom 9 cm.
Obľúbenou alternatívou je rýchlenie vo vode – cibuľa sa vloží do sklenenej nádoby tak, aby sa spodok jemne dotýkal vody. Po vytvorení koreňov musí byť samotná cibuľa vždy nad hladinou, aby nezhnila, a korene musia siahať do vody. Vodu pravidelne vymieňame. Po odkvitnutí hyacint vysadíme do pôdy na záhrade.
Iné drobné cibuľoviny
Rýchlenie nie je obmedzené len na veľké druhy. Ľahko zakvitnú aj snežienky, bledule, scily, modrice či tavolíny. Ich cibule však nesmú príliš preschnúť, preto ich presádzame hneď po odkvitnutí, kým sú listy ešte zelené.
Do menšieho črepníka s priemerom 10 cm sa zmestí aj desať drobných cibuliek, čo vytvorí efektný hustý trs. Takéto kompozície sú ideálne na jarné dekorácie či veľkonočné aranžmány.
Čo robiť s cibuľami po odkvitnutí?
Mnohí po odkvitnutí rýchlených rastlín cibule vyhodia, no to je veľká škoda. Ak udržíme listy čo najdlhšie zelené a rastlinu postupne otužíme, môžeme ich neskôr vysadiť do záhrady. Najvhodnejší čas je koniec apríla, keď ich umiestnime o niečo hlbšie do pôdy. Po zaschnutí listov môžeme cibule vybrať a uskladniť. Hoci budú menšie, stále môžu v budúcnosti zakvitnúť – len ich nepoužívame dva roky po sebe na rýchlenie.
Kombinácie a aranžovanie
Rýchlené cibuľoviny pôsobia nádherne samostatne, no ešte lepší efekt dosiahneme, keď ich kombinujeme – či už medzi sebou, alebo s inými jarnými rastlinami. Skvelo sa k nim hodia fialky, prvosienky či nezábudky. Vo veľkonočnom období sa aranžmány často dopĺňajú čerstvým prútím alebo dekoráciami.
Rýchlenie cibuľovín je krásny spôsob, ako si priniesť jar do bytu o niekoľko týždňov skôr. Stačí správne vybrať cibule, dopriať im vhodné podmienky a trochu trpezlivosti – odmenou vám budú prvé kvety v čase, keď vonku ešte vládne zima.
