Mohammad Umar, 62-ročný Ind, dostal eufemistickú prezývku „Bublinový muž“. Pod ňou sa však skrýva telo pokryté hrčami a nádormi rôznej veľkosti, ktoré neprestávajú rásť a z normálneho človeka postupne urobili vydedenca spoločnosti.
Umar sa narodil ako normálny chlapec s hladkou detskou kožou. Prvé hrče sa na jeho tele začali objavovať až vo veku 14 rokov. Jeho matka, ktorá zomrela v roku 2001, mala niekoľko hrčí na rukách, na svojho syna však preniesla oveľa agresívnejšiu formu tejto choroby. Návšteva lekára nepriniesla žiadne pozitívne správy a kým Umar dosiahol vek 20 rokov, hrče sa z jeho rúk preniesli na všetky časti tela. „Vedel som, že to bude ešte horšie. Bolo to ako čakať na nočnú moru,“ uviedol Umar, ktorého lekár varoval, že existuje veľká šanca prenosu ochorenia aj na jeho budúce deti.
Kým Umar rozmýšľal, či sa mu niekedy podarí nájsť ženu, ktorá si ho bude chcieť vziať a či sa v takom prípade budú pokúšať aj o deti, osud sa zariadil po svojom. Keď mal Umar 28 rokov, stretol Farhat-un-Nisu, s ktorou sa vzápätí oženil. „Videla som, že Umar je dobrý muž. Bol milý a štedrý. Rodina ma síce varovala, že budúcnosť s ním môže byť ťažká, hlavne ak sa stav jeho pokožky zhorší. Dokonca si dohodli schôdzku s lekárom v mojom mene, aby sa o chorobe dozvedeli viac. Ja som sa však rozhodla risknúť to,“ uviedla dnes už 45-ročná žena.
Umar trpí na zriedkavé ochorenie s názvom neurofibromatóza. Ide o poruchu nervového systému, ktorá ovplyvňuje rozvoj bunkového tkaniva. Spôsobuje rast nádorov, ktoré môžu byť neškodné, v tých horších prípadoch však tlačia na ďalšie nervy a spôsobujú tak vážne poškodenia. V zriedkavých prípadoch sa nádory môžu zmeniť aj na rakovinové. Nádory a hrče sa objavujú v rôznom počte na celom tele a ich rast je nepredvídateľný. Na toto ochorenie neexistuje žiadna dostupná liečba, hoci vo výnimočných prípadoch je možné odstrániť ich laserom.
Umar kedysi pracoval ako nosič batožiny na železničnej stanici. O svoju prácu však kvôli svojmu vzhľadu prišiel. „Ako sa nádory zväčšovali, ľudia mi odmietali zveriť batožinu a šéf mi dal nakoniec výpoveď. Skúšal som si nájsť inú prácu, ale ľudia ma vždy poslali preč so znechuteným výrazom na tvári. Bolo to ponižujúce,“ spomína Umar, ktorý to nemá jednoduché ani v iných oblastiach života. „Prenajímatelia domov nechcú, aby som žil na ich pozemku, už sme sa niekoľkokrát sťahovali. Ľudia si myslia, že všetko nainfikujem.“
Aj napriek tomu sa manželia rozhodli vychovávať deti. Narodili sa im štyri – 25-ročná Shama, ktorá je už vydatá a má vlastnú rodinu a traja mladší synovia. Všetky deti sú zdravé, avšak u najmladšieho – 12-ročného Khaju – sa nedávno začali objavovať prvé hrče a nádory. „Po troch deťoch som si pomyslel, že som požehnaný, bol som si istý, že to na žiadne neprenesiem a cítil som úľavu. Ale Khajovi sa začali na tvári, rukách a nohách objavovať malé nádory. Rovnako to začalo aj u mňa, som z toho zničený,“ dodáva Umar.
Keďže nájsť si prácu je pre Umara takmer nemožné, o rodinu sa stará Farhat, ktorá sa zamestnala v miestnej škole. Umar zatiaľ chodí po uliciach a žiada ľudí o pomoc. „Neznášam ukazovať sa na verejnosti, ale ak ma Boh stvoril takéhoto, je to jediná vec, ktorú môžem urobiť, aby som získal nejaké peniaze.“
Umarovu chorobu už potvrdilo viacero lekárov vrátane onkológa Chilukuria Srinivasa z nemocnice Yashoda v Hyderabade. „Pre túto chorobu neexistuje žiaden liek a žiť s ňou je skutočne nepohodlné,“ uviedol doktor, ktorý sa snažil Umarovi aj jeho synovi pomôcť.
Hoci nádory sú veľmi nepríjemné a hlavne v letných horúčavách spôsobujú pocit svrbenia na celom tele, nie sú bolestivé. „Snažím sa udržiavať čistotu, manželka mi pomáha s holením a strihaním, ale s nádormi nič nezmôžem, len rastú a rastú. Neviem, čo by som robil bez manželky, milujem svoju rodinu,“ hovorí Umar. Jeho manželka Farhat svoje rozhodnutie ani po rokoch spoločného života neľutuje. „Som veľmi šťastná, necítim žiadnu ľútosť. Niekedy je pre mňa ťažké rozpamätať sa, ako môj manžel vyzeral predtým, ale je so mnou tu a teraz a to je to, na čom skutočne záleží,“ dodala.
www.dailymail.co.uk