BRATISLAVA 7. júna (WEBNOVINY) – Európska únia neposkytne peniaze na uvažovaný projekt predĺženia širokorozchodnej železnice cez Slovensko do Viedne. Informuje o tom vo štvrtok denník SME s tým, že pre Brusel sú prvoradé investície do európskych tradičných úzkych koľají.
„Investujeme do železničných prepojení na Slovensku, ktoré bežia paralelne s plánovanou ruskou širokorozchodnou traťou. Únia preto nezamýšľa podporiť tento projekt,“ uviedol hovorca eurokomisára pre regionálny rozvoj Ton van Lierop.
Musia hľadať vlastné zdroje
Ruské železnice sa pri financovaní širokorozchodnej trate podľa novín budú musieť spoľahnúť na vlastné prostriedky. Eurokomisár pre dopravu Siim Kallas začiatkom tohto týždňa vyslovil podporu projektu len formálne.
„Ak si Ruské železnice alebo iný komerčný subjekt želajú postaviť širokorozchodnú trať, je to iba komerčné rozhodnutie firmy z obchodných dôvodov,“ spresnil Kallasov hovorca Dale Kidd.
Poradca prezidenta Ruských železníc Michail Gončarov tvrdí, že ak únia peniaze na projekt nedá, budú sa snažiť o ekonomický model, ktorý bude založený na ich vlastných zdrojoch. Odborníci podľa SME veľmi neveria, že by Ruské železnice či iný súkromník dali na projekt peniaze.
Náklady na uvažovanú investíciu by podľa pôvodných odhadov boli okolo 6 mld. eur, exminister dopravy Ján Figeľ (KDH) už spomenul sumu 8 mld. eur. Podľa štúdie poradenskej spoločnosti Roland Berger projekt širokorozchodnej trate by bol aj po štyridsiatich rokoch prevádzky v strate vyše 2 mld. eur. Ziskový by mohol byť len prepravca alebo majiteľ prekladísk, ale nie ten, kto železnicu postaví.
„Teoreticky by sa peniaze mohli vrátiť cez poplatky za používanie nových koľajníc. Tieto príjmy však závisia od množstva tovarov prevážaných po železniciach. Očakáva sa, že tok tovarov porastie z Ázie, najmä Číny, odkiaľ sa dnes priváža na lodiach,“ píše ďalej SME.
Politický vplyv v regióne
Generálny riaditeľ Výskumného ústavu dopravného v Žiline Ľubomír Palčák povedal, že aby to bolo efektívne, muselo by sa po trati voziť asi 40 mil. ton tovaru ročne. Nepredpokladá však, že to bude v strednodobom horizonte reálne.
Prepravovať kontajnery z Číny, Kórey či Japonska do Európy chcú nielen železničiari, ale aj cestní dopravcovia. „Buduje sa aj transkontinentálna diaľnica z Číny cez Kazachstan do Moskvy a Petrohradu,“ uviedla šéfredaktorka Železničnej revue Desana Mertinková. Výhodnejšia pre Slovensko by mohla byť širokorozchodná trať vtedy, keby prekladisko, ktoré je najziskovejšie, nebolo vo Viedni ale už na Slovensku.
Občiansky aktivista a bývalý analytik Svetovej banky Juraj Mesík si myslí, že v prípade širokorozchodnej trate ide o súboj o politický vplyv v regiónoch. „Z pohľadu Bruselu by bolo politicky zmysluplné dotiahnuť európsku železnicu do Kyjeva. Širokorozchodná je presne opačný projekt,“ dodal.
Železnice v Rusku i na Ukrajine majú šírku 1 520 milimetrov, európske trate 1 435 milimetrov. Širokorozchodná trať z východu končí na Slovensku v Haniske pri Košiciach.