„Heine Bakkeid ponúka humor, vzrušenie, vážnosť a drámu súčasne. Je to zábavné čítanie s brilantnou kriminálnou zápletkou. Vtiahne vás do deja a zároveň vyvolá zamyslenie, čím Heine v celej knihe opakovane zaujme,“ napísali v Bygdebladet.
Krimiséria s výnimočným hrdinom Thorkildom Askem pokračuje. Po románoch Zajtra mi budeš chýbať a Stretneme sa v raji je tu tretí diel Neprebudíme sa.
Cena za pravdu sa bude počítať v ľudských životoch.
Bývalý vyšetrovateľ Thorkild Aske sa musí vrátiť k svojim koreňom na Islande, keď jeho otec Ulfur, environmentalista s pohnutou minulosťou, ochorie na rakovinu. Ulfur je však aj vo väzení: obvinili ho z vraždy jeho mladej milenky. Otec trvá na tom, že je nevinný.
Thorkild a jeho sestra začnú pátrať po pravde a skutočnom vrahovi. Ich cesta vedie naprieč Islandom a do temných hlbín minulosti – ich vlastnej, ako aj Ulfurovej radikálnej environmentálnej skupiny – a hrozí, že odhalí temné tajomstvá, na ktoré je najlepšie zabudnúť.
Neprebudíme sa je skvelá severská detektívka – na také sme zvyknutí a také chceme. Ponuré, temné ako tamojšia atmosféra. K tomu napínavá krimi zápletka a prepletené vzťahy, ktoré vás udržia v strehu do posledných strán.
Ako napísali v Kirjavinkit, „pomerne spletitý príbeh sa ukážkovo vyhýba typickým krimi-klišé. Je plný silných a dobre napísaných postáv.“
Krimiséria o Thorkildovi Askem vychádzajú v 18 krajinách a získali úžasné ohlasy. Čitateľov baví najmä Bakkeidov goticko-desivý štýl písania, ktorý s atak skvele hodí k nordic noir, k tomu lakonický humor a máte príbehy, ktoré vás baví čítať.
Po holých lávových poliach sa preháňa vietor. Za páskou stojí hlúčik ľudí a sem-tam sa im ujdú krúpy a úlomky čierneho lávového kameňa, ktoré odskakujú od lopát kriminalistických technikov v jame. Zastanem pred akýmisi zahraničnými turistami, čo sa sem prišli pozrieť na kráter, no teraz sa rozhodli, že predsa len dajú radšej prednosť ľudským ostatkom.
Cez deravú blúzku vidieť rebrá, sivé a čierne zdrapy látky priľnuli k pokožke, zapadnuté telo obkolesuje zamrznutá bačorina a čierna zemina. Pokúšam sa zahliadnuť jej tvár, keď jeden z technikov zodvihne zo zeme jej hlavu v plastovom vrecku, oblepenom nepriehľadnou vrstvou hliny.
Vietor a sneh neprestáva útočiť zo všetkých strán, a keď technici vylezú z jamy, nápor živlov zosilnie a hlina sa zošmykne. Všetci teraz vidíme, čo je pod tenkým plastom. Musím si zahryznúť do goliera na plášti do dažďa a prehltnúť smiech. Tvár je preč, vlasy a pokožka skĺzli na dno vrecka a vytvorili tam kašovitú guču.
„Teraz sa to začína,“ zašepkám si potichu a cítim to šteklenie pod pokožkou. „Už sa neviem dočkať.“
Milan Buno, knižný publicista
Informačný servis