Výtvarné umenie kedysi asociovalo miestnosť zaplnenú štetcami, maliarskym plátnom, akrylovými farbami či uhlíkom. Dnes sa umenie čoraz častejšie prenáša z klietky uzavretých priestorov von do ulíc a plátnom pre fascinujúce diela sa stávajú chodníky, cesty a steny. Brazílsky pouličný umelec Vinicius Quesada sa ulici rozhodol priblížiť aj materiálom, ktorý používa na maľovanie. Farby na svoje zaujímavé mozaiky a koláže v červeno-žltých odtieňoch namiešava totiž z vlastnej krvi a moču.
Jeho posledná séria s názvom Blood Piss Blues je ódou na svet, kde sa deti hrajú v pokazených električkových vagónoch, kde opice bafkajú cigary a fajky, kde sa distingvované gejše menia na krvilačné beštie a kde sa znečistené a preľudnené mestá čoraz viac zapĺňajú bezdomovcami, utečencami a stratenými prípadmi. „Začínam vždy hľadaním obrazov, ktoré chcem do koláže zakomponovať. Tie potom načrtnem farbičkami na papier,“ hovorí Brazílčan. „Používam červenú, žltú, zelenú a tmavomodrú farbu a ku každej pridám určité množstvo krvi v závislosti od tónu. Žltá a zelená farba potrebujú menej krvi a pridávam k nim aj moč,“ približuje Quesada zákulisie tvorby svojich plagátov.
Rodák zo Sao Paula tvrdí, že používanie jeho vlastnej krvi na maľbu nemá nič spoločné so satanizmom ani so žiadnou duchovnou obetou. „Krv si nechávam zobrať v nemocnici pod dohľadom lekárov. Môže to však byť len 450 ml každé dva mesiace. Nikdy som neuvažoval nad tým, že by som použil krv niekoho iného a nikdy som neublížil žiadnej živej duši,“ tvrdí umelec, ktorému priatelia sami núkajú svoju krv. „Vždy im hovorím, aby ju radšej darovali krvným bankám – tie ju potrebujú viac ako umenie,“ dodáva Brazílčan, ktorý si aj napriek nezvyčajnému miešaniu farieb zachováva čistú myseľ. Okrem degenerujúceho sveta sa na jeho plagátoch a kolážach objavujú aj známe tváre zo sveta kultúry, úlomky z každodenného života či obrázky imitujúce pop art.
Quesada priznáva, že červená na jeho dielach nie je len čistá krv – kvôli jej nedostatku ju často musí miešať s klasickými farbami. „Keď je koláž hotová, čiastočne ju upravím na počítači. Potom ešte pridávam krv na miesta, ktoré sa nedajú nakresliť ceruzkou. Následne obraz zväčším a vyvesím ho na ulici, kde začne žiť svoj pouličný život,“ dodal brazílsky umelec o poslednej fáze výroby diel. Ak teda okoloidúci na záver v blízkosti plagátu náhodou zacítia kyslý zápach moču či sladkastú príchuť krvi, nie je to už vinou obrazu.
www.mymodernmet.com
