BRATISLAVA 22. marca (WEBNOVINY) – Návrh rozpočtu transferov mestským príspevkovým organizáciám na rok 2011 sa zredukoval oproti roku 2010 na tretinu.
V roku 2010 hospodárili mestská príspevkové organizácie so 60 457 270 eur, v návrhu rozpočtu na rok 2011 sa plánuje s investíciou 20 503 342 eur. Najvýraznejšie škrty pocíti Generálny investor mesta Bratislavy (GIB). V roku 2011 by mal podľa návrhu rozpočtu hospodáriť len so 4 623 596 eur, pričom v roku 2010 hospodáril s desaťnásobne väčšou sumou – 43 127 287 eur.
Podľa hovorcu primátora Ľubomíra Andrassyho bude mesto viac-menej investovať len do dokončenia toho, čo je už rozbehnuté. Mesto v rozpočte na rok 2011 navrhuje splácať najmä záväzky z roku 2010. Finančná komisia hlavného mesta dnes jednohlasne odporučila mestskému zastupiteľstvu rozpočet schváliť. Podrobnejšie by mal o návrhu rozpočtu informovať primátor Milan Ftáčnik v stredu.
Peniaze hladujú v eurofondoch
Mesto plánuje realizovať najmä také rozvojové projekty, na ktoré sa dajú využiť peniaze z eurofondov. Malo by ísť o projekty v oblasti dopravy či informatizáciu samosprávy. V roku 2011 mesto plánuje dokončiť rekonštrukciu Domu tretieho veku na Polereckého ulici v Petržalke a Petržalský domov seniorov na Rusovskej ceste. Celkové výdavky mesta by v roku 2011 nemali presiahnuť 211 mil. eur, pričom v porovnaní s predchádzajúcim rokom sú rozpočtové výdaje nižšie o 61 mil. eur, čo je menej o približne 22 percent.
Marcová hodina otázok u primátora až pred koncom marca
Primátor Milan Ftáčnik bude odpovedať na aktuálne otázky obyvateľov mesta či občianskych aktivistov v stredu. Agentúru SITA o tom informoval hovorca primátora Ľubomír Andrassy. Marcová „Hodina otázok a odpovedí“ bude v stredu 23. marca v priestoroch Primaciálneho paláca o 16.30. Na základe doterajších podnetov sa dá podľa Andrassyho očakávať, že medzi diskutované témy bude patriť otázka prípravy svetového šampionátu v ľadovom hokeji či príprava rozpočtu mesta na tento rok.
Primátorská hodina otázok je aktívnou formou komunikácie Ftáčnika s bratislavskou verejnosťou, ktorá zapadá do projektu otvorenej samosprávy. Vedenie slovenskej metropoly chce takýmto spôsobom vtiahnuť neziskové organizácie či občianskych aktivistov do života v samospráve, do formovania rozhodnutí, ktoré môžu významným spôsobom ovplyvniť smerovanie a rozvoj Bratislavy.
Ďurkovský nechal 100 miliónovú „sekeru“
Súčasné vedenie mesta musí pri modelovaní tohtoročného rozpočtu podľa Andrassyho vychádzať zo skutočnosti, že po exprimátorovi Andrejovi Ďurkovskom ostala takmer 100 miliónová „sekera“, ktorú musí samospráva v nadchádzajúcich rokoch postupne splácať.
„Ide napríklad o splátku takmer 49 miliónového úveru, ktorý použil Dopravný podnik Bratislava na nákup 105 nových autobusov, dlh mestskej spoločnosti GIB na rekonštrukciu Zimného štadióna Ondreja Nepelu (14,5 mil. eur) či prevzatie preklenovacieho úveru vo výške 1,5 mil. eur, ktorý použila spoločnosť Metro Bratislava a.s. na odstránenie havarijného stavu Starého mosta,“ uviedol Andrassy.
K nepriaznivej finančnej situácii mesta prispela aj skutočnosť, že v predchádzajúcich dvoch rokoch sa vyčerpali prostriedky z rezervného fondu, ktoré mohli byť použité na financovanie investičných rozvojových projektov. V roku 2009 sa vyčerpalo takmer 89 mil. eur a v roku 2010 viac ako 15 mil. eur.
Zostatok financií vo fonde bol k 31. decembru vlaňajška 1,5 mil. eur. Táto nepriaznivá situácia vyústila podľa Andrassyho do dnešnej situácie, že kapitálové výdaje rozpočtu sa znižujú až o 52 mil. eur, čo je o 71 percent menej oproti roku 2010. S prihliadnutím na aktuálnu finančnú situáciu mesta a jeho reálnu zadlženosť, vedenie bratislavského magistrátu zatiaľ nemôže prijať prisľúbenú 12 miliónovú pôžičku od Ministerstva financií viazanú na vykrytie nákladov spojených s rekonštrukciou Zimného štadióna O. Nepelu.