Spevák a politik Dušan Jarjabek v rozhovore hovorí o chýbajúcich divadelných žánroch v Bratislave, ktoré tu kedysi boli. V politike je snaha obnoviť komornú operu.
Od roku 1998 v Bratislave chýba opereta a komorná opera.
V roku 1998 sa stala veľká krivda na celej hudobnej kultúre. Vtedy bola zrušená opereta Novej scény a komorná opera. Iným spôsobom začal byť riadený Slovenský ľudový umelecký kolektív. Hudobná kultúra vtedy dostala zabrať, pretože sa zbytočne zrušili niektoré žánre.
To pretrváva do dnes?
Žáner operety sa od vtedy nespamätal. Žáner komornej opery, ako keby neexistoval.
To sa nikto nepokúsil tieto žánre od vtedy oživiť?
Mnoho ľudí sa pokúšalo vzkriesiť žáner komornej opery. Nepodarilo sa to. Až nedávno skupina mladých nadšencov si povedala, že tento žáner vzkriesi, ako istú potrebu spoločnosti. Ako istú alternatívu pre hudobné divadlo. Ako alternatívu pre mladých ľudí na sebarealizáciu. Ich krok si nesmierne vážim a obdivujem.
Títo nadšenci založili Komornú operu Bratislava.
Pred dvomi mesiacmi si povedali, že idú niečo spraviť, bez toho, aby mali niečo garantované.
Ak by ste mali priblížiť žáner komornej opery, čo by ste o nej povedali?
To sú šperky operných skladateľov. To sú drahokamy.
Kde bude Komorná opera Bratislava (KOB) fungovať?
Vďaka starostovi Petržalky Vladimírovi Bajanovi majú požičaný priestor v Dome kultúry Zrkadlový háj. Hľadajú priestor na sebarealizáciu. Hľadajú ukotvenie v meste, v kraji, alebo pod ministerstvom. Bolo by logické, keby takýto projekt bol pod Slovenským národným divadlom. Kedysi vznikla pod Slovenskou filharmóniou, pretože Slovenské národné divadlo sa takémuto projektu bránilo.
Je šanca, aby sa tento žáner pod národné divadlo vrátil?
Ide o to, ako sa toto divadielko, ktoré začína, etabluje vo svete hudobnej kultúry v Bratislave a na Slovensku. Ide o to, aké dostane možnosti. Divadlu veľmi pomáha Pavol Mešťan, aby títo mladí ľudia dostali priestor na sebarealizáciu. Sú na úplnom začiatku. Treba im držať palce, pretože títo ľudia to robia nezištne. Ich jediným honorárom je potlesk a veľký otáznik, ktorý sa týka budúcnosti.
Nedávno sa KOB prezentovala premiérou detskej opery Brundibár.
Áno, uviedli vynikajúci projekt detskej opery. Detskú operu Brundibár napísal hudobný skladateľ Hans Krása a spisovateľ Adolf Hoffmeister v roku 1938. V polovici roku 1941 predstavenie naskúšal Rafael Schachter s niekoľkými priateľmi. KOB teraz premiérou ukázala, že sa opera dá urobiť bez ohľadu na peniaze. Treba len niekoľko nadšencov. Týmto ľuďom nejde o peniaze, ale hľadajú ďalšiu sebarealizáciu. Ďalší čriepok v rámci žánrovej sebarealizácie, ktorý v Bratislave dlhodobo chýba. Všetky vyspelé kultúrne mestá si vážia žáner opery a operety.
To znamená, že v hlavných mestách susedných štátov tieto žánre existujú?
Samozrejme. Vo Viedni, v Budapešti, v Prahe. Na Slovensku sme ho zničili v roku 1998.
Je bratislavské publikum ochudobnené, keď tu je absencia takýchto žánrov?
Je veľmi ochudobnené. Tak ako je ochudobnené o divadlo poézie, ktoré v Bratislave bolo a dnes neexistuje. Tak ako je ochudobnené o žáner operety, o žáner spevohry, o žáner hudobnej literatúry, ktorý tu kedysi bol. Kedysi fungoval v žánri operety trojuholník Budapešť-Viedeň-Bratislava. Dnes neexistuje. To však nie je len opereta. To je celé hudobné divadlo. To je napríklad klasický muzikál, ktorý tu už dlho nebol. Klasický muzikál sa hral so živým orchestrom, bez mikroportov a muselo sa spievať na živo. Nie ako to dnes často vidíme, že sa spieva na playback, alebo poloplayback, keď sa nahrádza orchester.
