BRATISLAVA 8. júna (WEBNOVINY) – Investícia do protipovodňových opatrení pred povodňou je tri až štyrikrát lacnejšia ako sanácia po povodni, povedal minister životného prostredia Peter Žiga (Smer-SD) v dnešnej diskusii Rozhlasu a televízie Slovenska (RTVS) – Sobotné dialógy na Rádiu Slovensko venovanej mimoriadnej povodňovej situácii.
Verí preto, že protipovodňová ochrana sa stane jednou z finančných priorít štátu.
Podľa vodohospodára Petra Minárika, na protipovodňové opatrenia sa na Slovensku nedáva dosť prostriedkov. Posledná veľká investícia pred povodňami bola v Bratislave, pripomenul Minárik protipovodňový systém vybudovaný v rokoch 2005 až 2010 za takmer 33 miliónov eur z väčšej časti z európskych zdrojov.
Nestačia len preventívne protipovodňové opatrenia na jednotlivých miestach. Mali by byť komplexné, systémové, tak aby na seba nadväzovali, povedal ďalej v diskusii vodohospodár Peter Minárik. Investičný zámer ako riešiť protipovodňovú ochranu pre každý tok, či povodie je podľa Minárika potrebný i pri žiadostiach o zdroje z Európskej únie na protipovodňovú ochranu.
Vodohospodárstvo je poddimenzované
Protipovodňová ochrana musí byť poprepájaná aj s územnými plánmi rozvoja miest a obcí.
„Jednoducho nedovoliť do tých prirodzených retenčných priestorov (priestorov na zadržiavanie vody, pozn. redakcie) vstupovať budovami a obmedzovať rieku a vodu vo svojom pohybe, pretože ona potom prináša len skazu, nešťastie a všetko to, čo vidíme,“ dodal Peter Minárik.
Minister životného prostredia Peter Žiga tvrdí, že organizácia na povodiach riek na Slovensku funguje dobre.
Priznal, že „za posledných desať rokov je sektor vodohospodárstva finančne poddimenzovaný asi o 450 miliónov eur, tie peniaze chýbajú“. Časť prostriedkov však podľa šéfa rezortu životného prostredia chce Slovensko získať z eurofondov.
Z pripravovaného operačného programu pre životné prostredie na roky 2014 – 2020 by SR podľa Žigu chcela na protipovodňovú ochranu získať 400 miliónov eur.
V ochrane pred povodňami je totiž na Slovensku identifikovaných 559 problémových bodov. Napríklad problematické je povodie Hornádu, mesto Košice, okolie Starej Ľubovne a Bardejova, alebo povodie Váhu pri Nitre, či Piešťany. Uvažuje sa aj o zapojení aktivačných prác do preventívnych protipovodňových opatrení.
Stavby v záplavových zónach
V prípade stavieb v záplavovom území sa podľa ministra životného prostredia nedá čudovať, že boli zaplavené. Každý, kto ich tam postavil s tým musí počítať.
„Je čas na to, aby sa legislatíva dodržiavala,“ upozornil. Žiga verí, „že už žiadne ďalšie povolenia nebudú vydané na žiadne podobné, či už čierne stavby, alebo hausbóty a tie ktoré sú, sa budú musieť prehodnotiť“.
Ako ďalej informoval v dnešnej diskusii Slovenského rozhlasu Peter Žiga, všetky potrebné sily na zvládnutie povodňovej vlny v Komárne a v Štúrove, kde by mal Dunaj kulminovať dnes poobede a v noci, sú nasadené.
Pripomenul, že protipovodňový systém v Bratislave bol touto povodňou odskúšaný po prvýkrát a niektoré veci sa pri výstavbe nedali odhadnúť. Na základe skúseností z tejto povodne sa protipovodňový systém v najbližšom období vyhodnotí a tam, kde je treba spevniť, zlepšiť izoláciu, sa to urobí.
Nový protipovodňový systém v hlavnom meste sa podľa vodohospodára Petra Minárika osvedčil všade, s výnimkou lodenice v bratislavskej Karlovej Vsi, kde boli veľké priesaky. Nejde však o chybu, lebo miesta položené blízko brehu Dunaja majú podložie, ktoré sa nedá dokonale preskúmať.
Pri povodniach sú problémom aj malé stavby – konštrukcie na Dunaji, ako prístavné mostíky, ktoré by sa mali dať sklápať, alebo demontovať, lebo ich pevné konštrukcie zachytávajú stromy a ďalšie nánosy a lokálne môžu zvýšiť hladinu v Dunaji aj o 20 centimetrov.
Problémy s loďami
Musí tiež byť zabezpečená údržba koryta, odstraňovanie nánosov, aby koryto bolo v stave, ako v čase, keď sa protipovodňové opatrenia dimenzovali.
Všetky plavebné zariadenia musia spĺňať bezpečnostné kritéria a je šťastím, že žiadne z nich sa neodtrhlo a nedostalo do pohybu, lebo to by bola katastrofa, povedal ďalej Minárik.
Myslí si tiež, že plavba by sa mala zastaviť podstatne skôr a veľké lode by sa mali ukryť do chránených prístavov. Všetky mestá sú chránené na 100-ročnú vodu aj s bezpečnostnou rezervou. Problémom je dlhá kulminácia, ktorá spôsobuje priesaky a vystúpenie spodnej vody, doplnil vodohospodár Peter Minárik.
Bývalý minister životného prostredia József Nagy (Most- Híd) tvrdí, že rieka Dunaj nie je len vecou štátu, cez ktorý preteká, dôkazom toho je aj hrozba odkaliska s nebezpečným odpadom v maďarskom Almásfüzitő.
Nagy sa obáva, že povodeň rozmočí a pretrhne spoločnú hrádzu Dunaja a odkaliska. Upozornil aj na hroziacu inváziu komárov. Dodal že, v parlamente chcú predložiť novelu zákona o ochrane proti povodniam, ktorá by riešila financovanie ochrany proti hmyzu, teda aj kalamity komárov.