V novembri 1989 sa na odpor proti režimu postavili vysokoškolskí študenti. V Bratislave vtedy bola jediná škola, kde sa mohli vzdelávať budúci kňazi. Ako sa postavili bohoslovci k aktivitám študentov?
Dňa 21. novembra 1989 sa v priestoroch bohosloveckej fakulty v Bratislave objavili letáky pozývajúce študentov teológie na zhromaždenie pri soche Jána Hollého v tesnej blízkosti Dómu sv. Martina. Dekan fakulty a jeden zo zakladajúcich členov prorežimného kňazského združenia Pacem in terris Štefan Janega plagáty postrhával a študentov varoval, aby „nerobili hlúposti“. Napriek tomu sa pri soche zišlo asi 180 bohoslovcov. Ako jediný z profesorov prišiel medzi nich prof. Alojz Martinec.
Pridali sa bohoslovci k ostatným vysokoškolákom?
Študenti napísali list arcibiskupovi Jánovi Sokolovi, v ktorom ho informovali, že sa pridávajú k študentom vysokých škôl a k spoločenským zmenám a vyzvali arcibiskupa Sokola, aby sa pridal na stranu pražských študentov. Arcibiskup Sokol na spoločenské dianie dovtedy nereagoval, až po tomto liste vydal vyhlásenie, v ktorom sa vyjadril, že sa pridáva ku všetkým, ktorí zásah zo 17. novembra 1989 odsúdili.
Aký bol postoj duchovných k rodiacim sa zmenám?
V ten istý deň sedemnásť duchovných zo združenia Pacem in terris (PiT) prijalo od ministra kultúry SSR Miroslava Válka čestné uznanie, čím jasne vyjadrili, na ktorej strane v tých pohnutých dňoch stoja. PiT bolo normalizačným nástrojom komunistického režimu vnútri samotnej cirkvi. Jeho členovia napríklad tlieskali Miroslavovi Válkovi v apríli 1988, ktorý na ich zasadnutí obhajoval zásah proti Sviečkovej manifestácii. Dňa 22. novembra sa konalo posledné plenárne zasadnutie PiT, ktoré viedol jeho predseda Ján Zabák, agent ŠtB s krycím menom Žitava. Podľa vtedajšieho denníka Ľud sa účastníci zasadnutia oboznámili s „aktuálnymi otázkami domáceho a medzinárodného politického života, so súčasnou ekologickou situáciou a s opatreniami na zlepšenie životného prostredia“. V kontexte novembrových udalostí to znie značne úsmevne. Následne vystúpil v televízii Štefan Janega a ostro odsúdil študentské hnutie. Okrem toho sa Janega ako ordinár Nitrianskej diecézy vyhrážal kňazom suspendovaním, ak budú podporovať spoločenské zmeny.
Študenti teológie sa aktivizovali aj napriek vyhrážkam?
Dňa 22. novembra študenti teológie spísali petíciu s požiadavkami v duchu spoločenských zmien. Petíciu podpísal aj rektor seminára Karol Bartal. Dekan fakulty Janega sa petíciu snažil prekaziť. O štyri dni neskôr znovu potvrdili, že sa pridávajú k spoločenskému pohybu a podporujú úsilie OF i VPN. Dňa 22. novembra arcibiskup Sokol vydal ďalšie vyhlásenie, v ktorom sa pripojil k spoločenským zmenám. O štyri dni neskôr vyzval k podpore VPN.
Ako sa správalo duchovenstvo? Pamätám si totiž, že môj farár vo Vysokých Tatrách Štefan Mordel podporil aktívne bohoslovcov, čo nebolo prijaté vtedajšími predstavenými seminára. Na to ma vyslal za vtedy ešte stále tajným biskupom Jánom Chryzostomom Korcom, aby som mu doručil list, v ktorom ho o situácii a svojom postoji informuje.
Vyhlásenie na podporu spoločenských zmien vydali kňazi Košickej, Spišskej i Nitrianskej diecézy. Nitrianski kňazi žiadali napríklad aj odluku cirkvi od štátu. Na stretnutie kňazov Trnavskej diecézy s arcibiskupom Sokolom 4. decembra prišli aj zástupcovia spišských kňazov s vlastným vyhlásením. Vďaka tomu zo stretnutia vzišlo spoločné vyhlásenie, v ktorom kňazi žiadali napríklad odvolanie „všetkých farárov mesta Bratislavy, ako aj všetkých kľúčových farností vo všetkých diecézach na Slovensku, ktorí stratili dôveru cirkvi svojou činnosťou v Pacem in terris“. V rovnaký deň 150 gréckokatolíckych kňazov vydalo spoločné vyhlásenie na podporu VPN.
Ako pokračovalo dianie v seminári?
Študenti 30. novembra listom znovu oslovili arcibiskupa Sokola a žiadali, aby boli z funkcií odvolaní exponenti združenia Pacem in terris ako prodekan bohosloveckej fakulty Jozef Krajči a tajomník Ladislav Ostrák. Študenti sa odmietli ďalej zúčastňovať na ich prednáškach. Popri tom žiadali aj odvolanie rektora kňazského seminára Karola Bartala a prefekta Karola Krajčiho. Z nich prví traja boli vedení ako agenti ŠtB. Funkciu 1. decembra dobrovoľne zložili Bartal, Ostrák aj Karol Krajči. Zvláštne bolo, že študenti nežiadali odvolanie dekana Janegu. Jediným vysvetlením je, že autori petície pochádzali z nitrianskej diecézy a študovali v záverečnom ročníku a Janega ako ordinár tejto diecézy ich mohol okamžite vylúčiť z fakulty. Jozef Krajči narýchlo odcestoval na zájazd do zahraničia, aby sa vyhol podobným nepríjemným konfrontáciám. O tom, kto je Jozef Krajči, svedčí skutočnosť, že 25. marca 1988 v relácii Slovenského rozhlasu Kontakty vystupoval proti Sviečkovej manifestácii a chválil štát ako sa stará o cirkev.