pri ktorých sa vážne zranilo 266 ľudí, z ktorých traja prišli o život, uvádza sa na internetových stránkach amerického Federálneho úradu pre letectvo, FAA. Aj preto prišiel americký Boeing so žiadosťou o patentovanie prevratného prístroja na detekciu najnebezpečnejšieho druhu turbulencií, nazývaných turbulencie v bezoblačnom priestore, alebo CAT (Clear Air Turbulence).
Nie je turbulencia ako turbulencia
Turbulencia je častý jav v atmosfére a pri lietaní ju v rôznych intenzitách spoznal už nejeden cestujúci. Z vedeckého hľadiska ide o nepravidelný pohyb kvapalín alebo plynu po nepravidelných dráhach a s nepravidelnou rýchlosťou. Jeho logickým dôsledkom je aj nepravidelný pohyb lietadla, keď sa náhle dostane do stavu s nižšou potenciálnou energiou – inak povedané, prepadne sa, často aj niekoľko desiatok alebo stoviek metrov do „vzdušnej diery“.
Najbežnejšia je mechanická turbulencia, ktorá vzniká v dôsledku prúdenia silného vetra cez terénne nerovnosti, na lietadlo má vplyv i na zemi, pri rolovaní, vzlete či pristávaní. Pri silnom bočnom vetre sa lietadlo dostáva do turbulencií pri vzlete či pristávaní veľmi často. Termická turbulencia, súvisí s počasím a vzniká pri prechode studeného frontu, kedy môže ešte niekoľko dní fúkať silný vietor a cez deň sa v studenom vzduchu s nestabilným vrstvením tvoria početné termické stúpavé prúdy, ktorých pohyb v atmosfére ešte zosilňuje účinok mechanickej turbulencie. Tie zväčša dokážu piloti rozpoznať pomocou meteorologického radaru.
Najnebezpečnejšie – turbulencie v bezoblačnom priestore
Oveľa nebezpečnejšou je už spomínaná clear air turbulence (CAT – turbulencia v bezoblačnom priestore). Táto turbulencia je neviditeľná, pretože ju nedoprevádza žiadny mrak a z tohto dôvodu sú radary bezmocné.
Meteorológovia sa preto pri predpovediach o neviditeľných turbulenciách opierajú o merania teplôt a vzdušných prúdov, napríklad aj za pomoci balónov. Vďaka tomu môžu určiť oblasť s výskytom CAT, ale určiť presnú lokalitu zatiaľ nie je možné. O turbulencii sa väčšinou pilot dozvie, až keď do nej lietadlo vletí. Doteraz neexistoval spôsob ako ju spoľahlivo a včas detekovať tak, aby sa jej lietadlo mohlo vyhnúť. Je to dané tým, že ani moderné prístroje v lietadlách, ako napríklad meteoradar alebo Dopplerov LIDAR, ich neraz neodhalia. Podľa meteoradaru môže pilot lietadla určiť rozsah a intenzitu búrky. Odhalenie a vyhnutie sa turbulencii však často závisí len na predvídavosti a skúsenostiach pilota. Čisté turbulencie je možné predvídať len nepriamo. Ich indikáciou sú rapídne zmeny rýchlosti a smeru prúdenia vzduchu, ktoré sa môžu vyskytovať prakticky kdekoľvek.
CAT môže mať niekoľko podôb, niekedy pripomína tornádo, inokedy vďaka stúpavým teplým prúdom vzduchu, pereje. V skutočnosti je táto turbulencia nepokojným pohybom vzdušných más pri chýbajúcich vizuálnych podnetoch, ako sú napríklad mraky, a najčastejšie sa vyskytujú vo výškach približne 7- až 12 tisíc metrov, no ich výskyt možno pozorovať i v nižších nadmorských výškach, napríklad aj v blízkostí pohorí. Tento typ turbulencií je nielen nočnou morou pilotov, ale aj pomerne častým námetom katastrofických filmov, pekné video nájdete napríklad na tejto adrese.
Zatiaľ iba na papieri
Spoločnosť Boeing vyvinula prístroj na detekciu takýchto turbulencií a podala si žiadosť na americký patentový úrad na registráciu detektoru turbulencií počas letu. Nový detektor by mal pozostávať z digitálnej kamery,
počítača a špeciálneho softvéru na analýzu obrazu. Kamera monitorujúca v pravidelných intervaloch obzor je zameraná na sledovanie drobných optických porúch.
Údaje z kamery sú zasielané na analýzu do počítača, v ktorom softvér hľadá charakteristické zmeny, ktoré by mali byť predzvesťou turbulencií. Výsledkom analýzy má byť výstraha pred náhlymi prepadmi. Nový systém má odhaliť i turbulencie, ktoré v dnešnej dobe piloti len ťažko predvídajú. Pri včasnom varovaní by bolo možné oblasť turbulencií obletieť. No či bude patent efektívny aj pri zníženej viditeľnosti alebo napríklad v noci, zatiaľ nie je známe.
Od podania patentu však vedie ešte veľmi dlhá cesta k jeho schváleniu a experimentálnemu overeniu funkčnosti prístroja a jeho spoľahlivosti, takže sa detektoru najnebezpečnejšieho druhu turbulencií nedočkáme skôr, než o niekoľko rokov.