Bielorusi vzdorujú tak vytrvalo a odvážne, že prezidentovi Alexandrovi Lukašenkovi sa ich už štvrtý mesiac nedarí zlomiť. A to aj napriek tomu, že jeho zložky mlátia ľudí tak brutálne a svojvoľne, že by nikoho neprekvapilo, keby sa protesty zmenili na násilné. Pre agentúru SITA to uviedol europoslanec a podpredseda Progresívneho Slovenska (PS) Michal Šimečka.
Ako ďalej priblížil, Bielorusi podľa neho vo svojej slušnosti nepoľavujú, protestujú naďalej pokojne a Lukašenkovmu režimu strhávajú masku.
„Ak by sa mu aj podarilo odporcov umlčať obuškami, stráca podporu a v dlhodobom horizonte to jeho diktatúre zlomí väzy,“ tvrdí Šimečka.
Mladí pochopili, že v krajine nemajú budúcnosť
Europoslanec sa domnieva, že mladí ľudia v Bielorusku už dávnejšie pochopili, že v krajine nemajú budúcnosť. Až sedem z desiatich mladých Bielorusov bolo v roku 2014 pripravených opustiť krajinu a ich životné vyhliadky sa odvtedy nijako nezlepšili.
Európska únia plánuje rozšíriť sankcie proti Bielorusku, reaguje na brutalitu Lukašenkovho režimu
Keď videli davy na mítingoch Svetlany Cichanovskej, no deň po voľbách sa od režimu dozvedeli, že Lukašenko vyhral voľby s 80 percentami hlasov, to bola pre nich posledná kvapka.
„A keď ich začali policajti mlátiť, pridali sa k nim ženy, robotníci, aj staršie generácie. V Minsku sa napríklad každý pondelok koná protivládny protest dôchodcov,“ doplnil.
Lukašenko sa spolieha na podporu Putina
Ľudia v uliciach Bieloruska žiadajú o odstúpenie Alexandra Lukašenka z funkcie. Ten však dobrovoľne odstúpiť nechce. V tejto súvislosti Šimečka uviedol, že povestnou poslednou slamkou, ktorej sa Lukašenko drží „zubami-nechtami“, je podpora ruského prezidenta Vladimíra Putina. Ten vidí odvahu a demokratické hodnoty Bielorusov a bojí sa ich.
Protesty proti prezidentovi a jeho režimu v Bielorusku trvajú už 100 dní, stali sa už každodennou súčasťou života
„Preto musíme z Európskej únie (EÚ) do Bieloruska vysielať jasné signály, že ich v boji za slobodu a demokraciu plne podporujeme a stojíme pri nich,“ upozornil europoslanec s tým, že je potrebné podniknúť všetky kroky, ktoré by pomohli Bielorusom zvoliť si svoj osud v slobodných a férových voľbách.
Sacharova cena za slobodu myslenia
Šimečka podporuje iniciatívy, ktoré sa snažia o otvorenie dialógu medzi bieloruskou opozíciou a zahraničnými lídrami a o legitimizáciu opozície.
„Aj preto sme v Európskom parlamente udelili Sacharovovu cenu za slobodu myslenia líderkám bieloruskej opozície, preto sme v EÚ odmietli uznať Lukašenka ako víťaza volieb. A v tomto úsilí musíme pokračovať, prípadne aj rozšíriť sankčný zoznam,“ dodal europoslanec Michal Šimečka.
Protesty po prezidentských voľbách
Protesty v Bielorusku aj napriek policajných zásahom a hrozbám trvajú od 9. augusta, keď v prezidentských voľbách podľa oficiálnych výsledkov získal Alexander Lukašenko 80 percent hlasov.
Proti demonštrantom v Bielorusku opäť zasiahla polícia, v putách skončilo viac ako 500 ľudí
Mnohí však voľby považujú za zmanipulované, pričom na stranu nespokojných Bielorusov sa pridali aj Európska únia a Spojené štáty americké. Od začiatku protestov úrady zadržali tisícky ľudí.