BRATISLAVA 4. januára (WEBNOVINY) – Predseda SMK József Berényi sa obáva, že Maďarov na Slovensku bude po tohtoročnom sčítaní ľudu menej ako pred desiatimi rokmi.
„Prieskumy hovoria o tom, a aj naše skúsenosti, že ich bude menej ako pred 10 rokmi. Mám veľké obavy, že sa ocitneme pod úrovňou 500 tisíc a 500 tisíc, to je taká psychologická hranica,“ povedal Berényi pre agentúru SITA. Pokles počtu Maďarov na Slovensku pripisuje štyrom dôvodom. „Ten prvý dôvod je veľmi objektívny, týka sa to viacerých stredoeurópskych národov, a to je demografický pokles. Druhý dôvod je odchod za prácou. Tretí dôvod odchod z toho dôvodu, že sa v iných štátoch cítia lepšie, napríklad v Maďarskej republike. A teraz, keď sme členmi EÚ, schengenského priestoru, tak veľmi ľahko sa dá odísť. Štvrtý dôvod je asimilácia. Máme také skúsenosti a to aj prieskumy potvrdili, že zo zmiešaných manželstiev väčšinou deti už majú slovenskú identitu a oficiálne uznanú slovenskú národnosť,“ vyhlásil Berényi.
Na číslach sa môže podľa neho preukázať aj to, že Rómovia sa možno viac prihlásia k rómskej a nie k maďarskej národnosti. „Aj to je jeden z možných dôvodov, prečo bude asi menej Maďarov na Slovensku. Ale to nie je základný dôvod a ten hlavný,“ uviedol. Sčítanie ľudu je podľa Berényiho dôležité z viacerých dôvodov. Ide o dotácie zo štátneho rozpočtu na menšinovú kultúru, ktoré sú vypočítané podľa počtu menšinového obyvateľstva. Jazykové práva sú taktiež určené na základe počtu občanov menšinovej komunity. Teraz platí zákon, že keď menšina je zastúpená v určitej lokalite nad 20%, môže používať v úradnom styku materinský jazyk.
Kľúčové sčítanie
„V niektorých mestách budú veľké problémy najmä z toho dôvodu, že v týchto mestách sú aj obvodné úrady, takže sa dostávajú do styku so štátnou správou aj ľudia mimo tohto mesta. Ľudia z obcí, kde žije povedzme 89% maďarská menšina. Lenže ten zákon je zlý, lebo sa vzťahuje len na dané mesto a keď tam poklesne pod hranicu 20% maďarská menšina v sčítaní obyvateľstva, tak zákonný nárok hovoriť v maďarskej reči nedostanú ani občania, ktorí žijú v takých lokalitách, kde je 80-90% menšina,“ upozornil Berényi. Podľa neho preto je toto sčítanie kľúčové. „Sčítanie ľudu je dôležitejšie ako parlamentné voľby, lebo určí na 10 rokov finančné možnosti zo slovenského rozpočtu a jazykové práva na základe slovenskej legislatívy,“
Vo všeobecnosti prácou maďarských politikov na Slovensku podľa Berényiho je, aby ľudia neodišli do Maďarska, aby zostali na Slovensku. „Tam si myslíme, že sa dá viac robiť a to je dôvodom, prečo presadzujeme rozšírenie práv národnostných menšín, najmä v oblasti školstva a kultúry. Isteže treba vytvárať pracovné podmienky, aby za prácou nemuseli odísť tí, ktorí tu žijú. A vôbec to, čo je zlé na Slovensku, to je atmosféra spoločného spolunažívania, ale nie v mestách a obciach, ale skôr to, čo ide z národnej politiky. Štvorročná konfrontačná politika počas minulej vlády veľmi zlým spôsobom vplývala na Maďarov žijúcich na Slovensku. Práveže ten pocit, že nie je dobré byť Maďarom na Slovensku, lebo máš množstvo nevýhod z tvojej identity, u ľudí vyvoláva pocit potreby zmeny identity, zmeny jazyka,“ zdôraznil Berényi.
Byť Maďarom na Slovensku má výhody
Kampaň SMK by mala byť podľa Berényiho vybudovaná na tom, že je dobré byť Maďarom aj na Slovensku, „že okrem množstva nevýhod má to aj výhody,“ uviedol. Výhody spočívajú podľa neho v tom, že naraz môže Maďar na Slovensku vnímať kultúrny, politický, hospodársky život najmenej v troch krajinách priamo. „A to je okrem Slovenska aj Maďarsko a Česko prostredníctvom slovenského jazyka. A ten, kto chce mať hospodárske, podnikateľské aktivity, tak sa môže napojiť naraz na tri štáty. Kultúrne aktivity taktiež na tri štáty a mohol by som pokračovať. Kto má koncepciu, kto má perspektívu, kto má kreativitu a predstavy, môže sa napojiť na možnosti troch štátov. A to je veľká výhoda,“ dodal.
