BRATISLAVA 18. apríla (WEBNOVINY) – Uplynulý rok znamenal pre slovenský finančný sektor oživenie, rast ziskovosti a zlepšovanie celkovej finančnej pozície. Vyplýva to z analýzy finančného sektora z dielne Národnej banky Slovenska. Tá však zároveň upozorňuje aj na viacero rizík, ktorému musí finančný sektor na Slovensku čeliť. Pri bankovom sektore, ktorý ťažil z nízkych úrokových sadzieb, môže byť v ďalšou období rizikom práve ich opätovné zvyšovanie, čím stúpa kreditné riziko. Tlmiť ho však na druhej strane bude silnejúca konkurencia medzi bankami, ktorá sa začala prejavovať v druhej polovici minulého roka. Celkovo však finančný sektor na Slovensku pozitívne ovplyvnilo oživenie zahraničného dopytu, ktoré prispelo k zlepšeniu situácie v ekonomickom vývoji SR.
Samotný bankový sektor sa pritom na Slovensku v minulom roku tešil významnému nárastu zisku o 105 %, aj keď ešte stále nedosiahol predkrízové úrovne. Výkonnosť bánk pritom vlani ťahal predovšetkým sektor domácností, najmä cez oživenie na trhu úverov na bývanie. Tento vývoj podporilo najmä obdobie nízkych úrokových sadzieb z druhej polovice minulého roka, čo vyústilo do významného refinancovania existujúcich úverov novými úvermi na bývanie. V druhom polroku však už stúpal aj podiel nových úverov, ktoré boli priamo použité na financovania bývania, čo sa v poslednom štvrťroku prejavilo už aj na trhu nehnuteľností.
Banky na Slovensku sa správali relatívne neštandardne
Banky na Slovensku sa však v porovnaní s ostatnými krajinami správali relatívne neštandardne. Znižovanie úrokov, ktoré ponúkali v druhej polovici minulého roka klientom, sa vymykalo aj ich doterajšiemu správaniu. „Ak by sa banky správali tak, ako sa správali v minulosti, tak tie úrokové sadzby v druhom polroku mali buď stagnovať, alebo mierne rásť,“ povedal na pondelňajšej tlačovej konferencii Marek Ličák z oddelenia analýz z hľadiska obozretnosti na makroúrovni Národnej banky Slovenska. Konkurencia však spôsobila to, že reálne sadzby, ktoré banky poskytovali, boli nižšie. „V druhom polroku sa banky správali úplne inak, ako sa správali doteraz. Slovensko trošku v tomto vyniká. Väčšina krajín v eurozóne úrokové sadzby dvíhala, my sme išli dole,“ dodal Ličák. V dôsledku toho sa menili aj trhové podiely jednotlivých bánk.
Dopyt podnikov po úveroch stále pretrváva
Iná situácia však bola na trhu firemných úverov, kde podľa NBS pokračovali trendy z prvého polroka 2010. Zaznamenali tak len veľmi mierne oživenie a rast sa v podstate týkal len odvetví, ktoré nezasiahla hospodárska kríza. Na druhej strane však stále pretrváva aj relatívne slabý dopyt samotných podnikov po úveroch. Kreditné riziko podnikov pritom zostáva naďalej dominantným rizikom v bankovom sektore, aj keď zhoršovanie kvality portfólia úverov podnikom je miernejšie a stabilizuje sa aj situácia na trhu komerčných nehnuteľností.
V rámci ostatných segmentov finančného sektora centrálna banka konštatuje v druhej polovici minulého roka okrem iného oživenie záujmu o životné poistenie, avšak nepriaznivý vývoj v sektore neživotného poistenia. Podľa analýzy centrálnej banky tiež rástla rizikovosť vo fondoch doplnkového dôchodkového sporenia. Vývoj v sektore dôchodkového sporenia bol stabilný.
Banky na Slovensku v záťažových testoch NBS odolávajú
Banky na Slovensku v posledných záťažových testoch, ktoré Národná banka Slovenska robila v druhej polovici minulého roka, obstáli. „V zásade stresové testy, ktoré sme robili, potvrdili, že slovenský bankový sektor vykazuje stabilitu,“ konštatoval na pondelňajšej tlačovej konferencii šéf útvaru dohľadu v Národnej banky Slovenska Vladimír Dvořáček.
Centrálna banka pritom v makrostresovom testovaní finančného sektora simulovala dva scenáre. V prvom prípade išlo o negatívny vývoj spôsobený rastúcimi pochybnosťami o udržateľnosti verejných financií vybraných členských štátov eurozóny, čo by viedlo k nárastu neistoty na finančných trhoch a poklesu zahraničného dopytu v dôsledku utlmenia hospodárskeho rastu. Druhý scenár počítal s rastom inflácie ako následkom nadmerného rastu cien komodít a expanzívnej menovej politiky amerického FED-u.
„Záťažové testy na obidva tieto scenáre dopadli tak, že bankový sektor ako celok vykázal stabilitu, pričom mierne negatívnejší dopad sa očakával, keby nastal druhý scenár,“ povedal Dvořáček. Podľa výsledkov testovania by pritom v rokoch 2011 a 2012 v prípade prvého scenára skončili v strate štyri banky na Slovensku a v prípade druhého scenára s rastúcou infláciou, by to bolo šesť bánk.
Zavedenie dane ovplyvní ziskovosť aj správanie bánk
Zavedenie bankovej dane s najväčšou pravdepodobnosťou ovplyvní ziskovosť, správanie ale aj podiely bánk na slovenskom bankovom trhu.
Povedal to na pondelňajšej tlačovej konferencii výkonný riaditeľ útvaru dohľadu nad finančným trhom Národnej banky Slovenska (NBS) Vladimír Dvořáček. Dopad pritom pocítia najmä bankové domy viac zamerané na korporátnu klientelu, keďže podľa návrhu rezortu financií sa má banková daň týkať pasív po odrátaní chránených vkladov a vlastných zdrojov bánk.
„Z toho sa dá vyvodiť aj ten možný dopad. Väčší dopad to samozrejme bude mať na tie banky, ktoré sú zamerané na podnikový sektor, pretože ten bude práve zdanený,“ konštatoval Dvořáček. Ako dodal, určite sa dá však očakávať, že zavedenie bankovej dane bude mať vplyv na ziskovosť bankového sektora a na zmenu správania sa bánk. „V konečnom dôsledku to môže mať aj vplyv na určitú zmenu štruktúry podielov bánk na slovenskom bankovom trhu,“ tvrdí šéf dohľadu v NBS.
Podstatné však podľa Dvořáčka je, že návrh rezortu financií vychádza z návrhov, ktoré sa komunikujú aj na úrovni Európskej únie a nepredpokladá, že výnos z dane by bol príjmom štátneho rozpočtu. „Ten návrh, ktorý je predložený dnes ministerstvom financií, dnes neobsahuje takýto návrh. Tiež sa tam hovorí o tom, že to pôjde do osobitného fondu, resp. štátnych finančných aktív. To znamená, že tie zdroje, ktoré budú plynúť z tej bankovej dane, nebudú skonzumované,“ povedal Dvořáček.
Ministerstvo financií už avizovalo, že chce zaviesť bankovú daň od budúceho roka. Ak by ju totiž Slovensko zavádzalo koordinovane v rámci Európskej únie, zaviedlo by ju zrejme najskôr až v roku 2013. „Názory mnohých krajín sú tak rozdielne, že realistický predpoklad, kedy by sa dalo dôjsť k jednotnej európskej smernici, ako to robiť, je najskôr v roku 2013, ale skôr až v roku 2014. Zdá sa, že ten proces hľadania európskeho konsenzu je pomalší, ako sme dúfali,“ odôvodnil zámer rezortu v druhej polovici marca minister financií Ivan Mikloš.
Zaviesť bankám mimoriadnu daň sa v parlamente opätovne minulý týždeň pokúšal aj opozičný Smer-SD, ktorý chcel bankovým domom zaviesť mimoriadny ročný odvod vo výške 0,73 percenta z vybraných pasív. Poslanci parlamentu však nepodporili ani druhý návrh najsilnejšej opozičnej strany. Zákon o odvodoch vybraných finančných inštitúcií podporilo 64 poslancov, pričom proti bolo 54 zákonodarcov a hlasovania sa zdržalo 24 poslancov.
Samotní bankári urýchlené zavedenie bankovej dane na Slovensku nevítajú. Podľa stanoviska Slovenskej bankovej asociácie totiž na takýto krok neexistuje žiaden ekonomický dôvod. Asociácia je pritom proti špeciálnej dani pre akýkoľvek sektor v rámci ekonomiky.