Rybári na malých drevených člnoch plaviaci sa pomedzi tŕstie na pokojnej hladine Balatonu – takto aj v súčasnosti vyzerá najväčšie jazero v strednej Európe a jeden z prírodných pokladov Maďarska. Rovnako ako mnoho dedín rozmiestnených pozdĺž pobrežia ľudovo známeho ako „maďarské more“, aj v malebnej dedinke Szigliget možno do dnešných dní pozorovať obraz minulosti.
Mohutná pevnosť, vybielené roľnícke domy či malé vinice na miernych svahoch prežili napriek dvom svetovým vojnám, 45 rokom komunizmu i prechodu Maďarska na trhové hospodárstvo. Začínajú sa však objavovať novodobé hrozby, predovšetkým špekulácie s nehnuteľnosťami. Podnikavci chcú vyčistiť vidiek a sprístupniť tieto lokality turistom.
Na brehu Balatonu už prepadli špekulatívnemu konaniu mnohé osady. Starosta obce Szigliget Daniel Balassa tvrdí, že nedávny rozmach výstavby ho prinútil k obavám, že jeho dedinu by o idylickú atmosféru čoskoro mohli obrať turistické rezorty. „Nepotrebujeme tu obrovské budovy a postaviť celé pobrežie. Máme pláž a prístav, nepotrebujeme nič iné,“ povedal Balassa.
Pribudnúť by mali hotely a penzióny
Jazero Balaton je dlhé takmer 80 kilometrov a má asi 200 kilometrov pobrežia. Vďaka piesočnatému dnu a plytkej vode s priemernom hĺbkou asi 3 metre je domovom vzácneho ekosystému. Maďarská vláda však považuje jazero za potenciálnu zlatú baňu pre domáci a medzinárodný cestovný ruch.
V roku 2016 označila tento región za prioritnú oblasť rozvoja turizmu a vyčlenila pre ňu 365 miliárd forintov (asi 1,05 miliardy eur), z ktorých by sa mali financovať železnice, cesty, prístavy, renovácie existujúcich objektov a výstavba hotelov a penziónov.
Festivaly Balaton Sound a VOLT sa opäť neuskutočnia, zakúpené lístky však budú platné aj v roku 2022
Podľa Maďarskej agentúry pre cestovný ruch sa v ostatných rokoch uskutočnilo 232 takýchto projektov v 56 osadách na brehu Balatonu.
Podľa environmentálnych aktivistov to však výrazným spôsobom ničí životné prostredie. „Stromy sa rúbu a mizne kvalitné rákosie, čo ohrozuje celý ekosystém,“ uviedla Angela Badzso, spolupredsedníčka občianskej skupiny Jednota pre Balaton.
Úspešnosť rozvoja sa meria na štvorcové metre
„Nešťastná pravda v Maďarsku je to, že úspešnosť rozvoja meriame skôr na štvorcové metre betónu, ako na počet vtákov alebo štvorcové metre rákosia okolo jazera,“ nadviazal ochranár a odborník na ochranu životného prostredia Zoltán Kun.
Po prevzatí moci maďarským premiérom Viktorom Orbánom a jeho vládnucou stranou Fidesz v roku 2010 vláda rozpustila tamojšie ministerstvo ochrany životného prostredia. Kun hovorí, že to výrazne znížilo schopnosť štátu starať sa o svoje prírodné zdroje.
Bezpečné cestovanie v rámci krajín Únie je prioritou, susedné krajiny chcú však vzájomné dohody
Počas maďarskej socialistickej éry bol Balaton obľúbeným útočiskom mnohých pracovníkov, ktorí si mohli vychutnať dovolenku dotovanú ich odborovými zväzmi.
Starosta obce Szigliget Balassa tvrdí, že cestovný ruch je nevyhnutný, no mal by byť realizovaný v „ľudskom meradle“, ktoré rešpektuje prírodnú a kultúrnu integritu oblasti. „Nie každý nový projekt je hneď hrozná vec. Musíme len nájsť spoločnú reč, ktorá bude uspokojivá pre všetkých,“ poznamenal Balassa.