Farby Slovenska na prestížnych pretekoch Svetového pohára v behu na lyžiach budete v súťažnom ročníku 2011/2012 obhajovať vo dvojici s Petrom Mlynárom. Ste stopercentne pripravení na novú sezónu? Urobili ste v príprave na ňu všetko, čo ste mali – a mohli?
Naša letná príprava bola ukrátená, zostali sme v podstate v domácich podmienkach. Ďalší priebeh predsezónneho tréningu, čiže príprava na ľadovcoch a v lyžiarskom tuneli, prebehol bez väčších problémov. Tak ako aj v minulosti. Lenže svetový trend smeruje k tomu, že veľa tímov už počas leta chodí na sneh a do vysokohorského prostredia. Toto sme si v žiadnom prípade nemohli dovoliť. Na snehu sme boli menej ako naši súperi. Tak isto aj vo vysokohorských strediskách. Samozrejme, uvedomujeme si, je to mínus. Naši súperi sú na tom lepšie. Navyše, aj tie regeneračné možnosti boli v našich podmienkach slabšie. Necítim však, že by sme boli extra ukrátení, čo sa týka fyzickej kondície. Trénovali sme dosť, verím, že našu letnú prípravu dobre zúročíme v samotných pretekoch .
Vedenie Slovenskej lyžiarskej asociácie prišlo na prahu nového súťažného ročníka s mottom: ´Za menej peňaží, ale s väčším nadšením´. Ako sa vám pozdáva táto myšlienka, ktorá v podstate bude príznačná pre celý slovenský šport, nie iba pre bežecké a alpské lyžovanie?
Prídeme na úvodné preteky Svetového pohára – a tam sa nám to všetko spočíta. Uvidíme, čo z toho bude. Tiež som zvedavý, ako to dopadne… Áno, je to pravda. Za menej peňazí s väčším nadšením. Nič iné nám nezostáva. Takéto sú možnosti Slovenska. Náš šport ovplyvňujú obmedzené dotácie. Mínus tridsať percent oproti minulému roku. Či kanoisti, či vodní slalomári… Aj tie športy, ktoré brali medaily na OH, musia šetriť. Keď som v lete v televízii videl problémy vodných slalomárov, že nemajú peniaze na majstrovstvá sveta, ktoré mali doma, povedal som si, že keď aj ostatné športy majú také veľké problémy, my nemôžeme byť predsa výnimkou. Riešenie bolo iba jedno: Buď skončiť alebo proste ísť ďalej a neriešiť túto situáciu. Verím tomu, že to dopadne dobre. Nič iné mi nezostáva, lebo viem dobre, že podmienky v iných štátoch sú úplne iné. Keď porovnávam Nórov, ktorí sú v lyžovaní jednotkou vo svete… Môžete si zistiť, s akým rozpočtom môžu oni počas roka pracovať. Ale nechoďme tak ďaleko. Český tím má osem servismanov, my pôjdeme iba s dvoma. Aj keď do sezóny pôjdeme iba s dvoma pretekármi… Darmo, tí dvaja servismani neurobia prácu, ktorú urobia ôsmi… Tu nejde o to, že finančne zabezpečiť dvoch ľudí v zahraničí. Ale otestovať pred pretekami ten správny vosk predsa nemôžu iba dvaja servismani. Alebo môžu… U nás, v našich podmienkach. Celkovo to bude okresané, ale verím, že celkovo zabojujeme. Dúfam, že sa nám podarí urobiť nejaké dobré výsledky.
Martin, je vôbec možné počas pretekov Svetového pohára držať krok so špičkovými pretekármi z krajín, v ktorých momentálne tak drasticky nešetria na vrcholových športovcoch ako u nás? Dá sa s nimi vôbec porovnávať a súťažiť s nimi?
Budem úprimný, na takéto otázky neviem kompetentne odpovedať. Fakt, neviem. A na túto tému už dlhšie hovorím, že potom – po tejto sezóne – to budeme môcť celé zhodnotiť. Či to vôbec bolo možné. Aj za takých nepriaznivých finančných podmienok, v akých tento rok pracujeme. Ja v podstate ako pretekár som urobil maximum. Viac urobiť nemôžem. To je teda základ. Takže ja som sa musel pripravovať v domácich podmienkach ako v minulosti v zahraničí. Akurát teraz na prahu novej sezóny silno uvažujem, či sme pre úspech urobili všetko. Možno sme nevyužili maximum, čo sme mohli využiť.
Momentálne stojíte na prahu novej sezóny Svetového pohára, v ktorom vy pravidelne súťažíte od roku 1995. Aký máte osobný cieľ pre sezónu 2011/2012 ? Čo by vás potešilo?
Potešilo by ma, ak by som dosiahol také výsledky ako počas minulej sezóny. Pokiaľ by som ešte niečo zlepšil, bol by som veľmi rád (smiech). V každom prípade pôjdem na Tour de Ski tak, aby som počas tohto desaťdňového turné dosiahol aspoň jedno umiestnenie v top desať. Ja si predsa nemôžem uberať z týchto cieľov, ktoré som si vytýčil, lebo to by bola totálna demotivácia. Sám som zvedavý, čo z toho bude. Pokúsim sa aspoň raz skončiť v prvej desiatke na Tour de Ski, ale bude to veľmi ťažké. Idem však bojovať, dopredu sa nevzdávam.
Najbližšie turné Tour de Ski v praxi znamená osem pretekov za desať dní?
Áno, je to tak.
Čím sú tieto preteky také príťažlivé, že práve Tour de Ski, ktoré sa na prelome rokov pôjde v dvoch krajinách, bude pre vás vrcholom nadchádzajúcej lyžiarskej sezóny?
Myslím si, že momentálne Tour de Ski ide významom hore. Tento seriál má čoraz väčší cveng. Ak som to správne pochopil, Tour de Ski by mali byť v hluchých sezónach v podstate majstrovstvami sveta, alebo adekvátnou náhradou za svetový šampionát. Ono to ešte nebude tento rok, ale najskôr po olympiáde 2014 v Soči určite FIS k tomu pristúpi. Také preteky ako je tento miniseriál súťaží v rámci veľkého seriálu Svetového pohára budú významovo čoraz viac príťažlivé. Budú sa konať v mnohých európskych krajinách a organizátori sa o možnosť usporiadať preteky Tour de Ski budú medzi sebou doslova biť. Každý ich bude chcieť robiť.
Prečo?
Lebo počas týchto pretekov je v hre veľmi veľa bodov. Tým, že je osem súťaží tak pretekár môže získať veľa bodov. Navyše, netreba zabúdať, že bodový zisk sa na konci turné ešte násobí. Je to naozaj veľmi veľa bodov, ktoré môže úspešný pretekár počas Tour de Ski získať. A na to, aby uspel v celkovom hodnotení Svetového pohára, musí tieto preteky absolvovať. Tým pádom je každý prinútený tam ísť. V praxi to znamená, že prítomnosť svetovej špičky skvalitní štartovné pole. A hviezdy pritiahnú sponzorov, partnerov, divákov, média, televíziu. Čiže všetko, čo bežecké lyžovanie v súčasnosti bytostne potrebuje. Ono potrebuje reklamu a potrebuje byť videné. Naživo i v televízii. Preto si myslím, že Tour de Ski bude postupne vážnejšie na tom ako iné bežné podujatie Svetového pohára.
Ak sa nemýlime, vy teraz sedíte na dvoch stoličkách? Ste bežcom i reprezentačným trénerom. Čiže koučujete seba i Petra Mlynára?
V podstate áno. Lebo nám odišiel Peter Bartoň, ktorý bol trénerom bežcov. Po jeho odchode ma oslovili, či by som v tomto smere nepomohol. Tak som povedal, že to skúsim. Ale ak by to nešlo a výsledky by neprichádzali, som otvorený aj tomu, aby na trénerskom poste nastala zmena. Nebudem sa tomu brániť. Nie som na to odkázaný, aby som sa tejto pozície držal zubami – nechtami.
Tak prečo ste to vlastne zobrali? Čo si od tohto zaskakovania na poste štátneho trénera sľubujete?
Zobral som to preto, lebo si myslím, že za tie roky, čo fungujem vo svetovom lyžovaní, som nadobudol bohaté skúsenosti. Viem, že si aj sám dokážem urobiť dobrý tréning, dobrú prípravu. A tiež chcem pomôcť aj Petrovi Mlynárovi, ktorý je odo mňa o dvanásť rokov mladší. Takže, pokiaľ by sa to skvalitnilo aj tým, že ja som trénerom, tak bude dobre, že som to zobral. Ale ak to nepôjde tak, ako si to ja teraz predstavujem, tak musí prísť niekto nový.
Potiahnete v tejto pretekársko-trénerskej funkcii aj ďalších nádejných bežcov, alebo budete celú sezónu fungovať iba vo dvojici, respektíve spolu so servismanmi vo štvorici?
Určite, ak budem aktívnym športovcom, tak nepotiahnem už nikoho. Lebo sa to nedá stíhať. Vo dvojici to ide. Pre Petra Mlynára som trénerom a zároveň aj jeho sparingpartnerom. Pokiaľ by som mal na starosti ďalších dvoch – troch pretekárov, myslím si, že by to nebolo možné. Určite nie. Dohliadať na každého zverenca, radiť mu pri tréningu – a ešte aj aktívne behať- to by bolo pre jedného človeka veľmi veľké bremeno. Usmerniť a kontrolovať prípravu jedného pretekára, ktorý má navyše rovnaký program ako ja, to sa ešte dá. Takže po olympiáde 2014 v Soči, ak by som chcel byť štátnym trénerom, už by som nemohol byť aktívnym bežcom. Určite nie. Teraz si to vyskúšam a uvidím, čo z toho napokon bude.
V minulej sezóne skončil s aktívnou činnosťou váš dlhoročný reprezentačný a klubový kolega Ivan Bátory. Aj vy ste už pomaly v útlmovej fáze športovej kariéry. S vami zostal už iba Peter Mlynár. Nemrzí vás, že na Slovensku nie je momentálne nikto, kto by po vás v bežeckom lyžovaní prebral štafetu a v budúcnosti nadviazal na vaše top výkony?
Je to v podstate škoda pre celý slovenský šport. Alarmujúce na tom však je najmä to, že je to stále horšie a horšie. Financie sa v budúcnosti ešte skrátia. Pocítia to aj mladí športovci. Uvidíme, čo bude ďalej… Pozrite, keď si naša spoločnosť povie, že dá do športu iba toľko a toľko a viac nie, nemôže od nás očakávať top výsledky, ale iba nejakú účasť na olympiáde. Momentálne to všetko tam speje. Preto si myslím, že si treba vážiť tie výsledky, ktoré momentálne dosahujeme. Neskôr to bude už iba horšie. Navyše, všetko bude závisieť od rodičov. Rodičia rozhodnú, či ich dieťa bude športovať a oni zvážia, či jeho športový rast budú financovať, alebo nie. Aj preto sa počet tých dobrých pretekárov bude stále viac a viac redukovať. Talenty budú ubúdať… Veď už teraz je za nami minimálne desaťročná priepasť! Je to tak… Žiaľ, to je realita. A bude to ešte horšie, čo ma veľmi mrzí. Nechápem, ako sa to mohlo takto zanedbať.
Aký program čaká váš unikátny reprezentačný minitím doVianoc, kde všade vás budeme môcť uvidieť v akcii v rámci pretekov seriálu Svetového pohára 2011/2012?
Záverečnú prípravu sme absolvovali takú kombinovanú… V rámci našich momentálnych možností. Kombinovali sme pobyt na ľadovci Dachstein s tréningom v lyžiarskom tuneli. Posledných pätnásť dní pred ostrým štartom Svetového pohára 2011/2012 fungujeme vo Švédsku. Na severe Európy sa chystáme na prvé preteky Svetového pohára, ktoré budú 19. a 20. novembra v Nórsku. Po nich by sme mali absolvovať celý program Svetového pohára až do Tour de Ski. S výnimkou Düsseldorfu, kde je šprint a tím šprint, nemali by sme v podstate chýbať takmer nikde. A potom po Tour de Ski uvidíme, čo si budeme s našim rozpočtom môcť dovoliť. Rozhodnú výsledky na tomto podujatí a podľa toho si naplánujeme ďalší program. Tour de Ski sa začne 29. decembra v nemeckom Oberhofe a záverečné ôsme preteky budú 8. januára 2012 v Taliansku, vo Val´di Fiemme. Po tomto seriáli budeme bilancovať, čo sme dokázali, čo sme mohli dokázať – a či má význam pokračovať ďalej.
Ste húževnatý človek, ktorý dáva do tréningu a športovej prípravy všetko, čo v ňom je. Ale teraz úprimne, aj vzhľadom na všetky okolnosti oklieštenej letnej prípravy a chýbajúcich peňazí, je to ešte na červenú skupinu účastníkov Svetového pohára? Máte silu a výkonnosť, aby ste sa v pretekoch Svetového pohára dostali na top tridsať najlepších bežcov?
Ja si myslím, že ešte stále nepociťujem, že by som výkonnostne klesol. Práve, opak je pravdou. Cez leto sa mi podarilo urobiť pár testov, v ktorých som sa priblížil k svojim osobným maximám, čo je veľmi dobrým signálom. Myslím si, že 35-ročný bežec na lyžiach môže ešte mútiť vodu aj na tých pódiových priečkach. Samozrejme, teraz nemyslím seba, ale tak všeobecne. Tridsaťpäťročný bežec ešte môže držať krok s mladšími. Pokiaľ však ide o mňa, ja som pre úspešné účinkovanie v sezóne 2011/2012 urobil maximum. Ako športovec. Viac už nemôžem. Ale ak by som mal výsledkovo ísť dolu vodou, tak radšej skončím. Nezmierim sa s tým. Skúsim ešte zabojovať. Najbližšie už na spomínanom Tour de Ski v Nemecku a Taliansku, kde túžim skončiť aspoň raz v prvej desiatke.
Aj keď olympiáda v Soči bude až o necelé tri roky, ste odhodlaný bojovať ešte o účasť na ZOH 2014 v Soči?
Dal som si cieľ, že by som chcel skončiť na zimnej olympiáde v Soči v roku 2014. Ale všetko bude závisieť od výsledkov v tejto sezóne 2011/2012. Ak to pôjde, tak to potiahnem až do toho Soči. Ak nie, odídem skôr. Uvidím… Opakujem ešte raz: múdrejší budem po Tour de Ski 2011/2012. Ak sa mi tam podarí urobiť nejaký dobrý výsledok, budem súťažiť ďalej. Ak nie, pouvažujem, čo ďalej.
Pripravil Štefan Žilka