Projekt Domova nádeje vo Veľkej Lomnici (okres Kežmarok) sa po šestnástich mesiacoch skončil. Azylové centrum zriadené po vypuknutí vojny na Ukrajine už jeho obyvatelia opustili, vrátili sa do svojich domovov.
Viac o téme: Vojna na Ukrajine
Ako pre agentúru SITA uviedla Ria Ratajová z občianskeho združenia Parama, ktoré stojí za iniciatívou, prví obyvatelia prišli do zrekonštruovaných priestorov bývalej školskej jedálne vlani v marci.
Centrum za celú svoju existenciu poskytlo prístrešie a stravu krátkodobo a dlhodobo 34 ľuďom, stabilné bývanie v ňom mali dvanásti Ukrajinci, prevažne mamky s deťmi.
Prispôsobené priestory na bývanie
Centrum vzniklo v budove Cirkevného zboru evanjelickej cirkvi v Kežmarku, prispôsobiť jej priestory na bývanie a upraviť ju po technickej stránke sa podarilo za necelé dva týždne za pomoci veľkého počtu dobrovoľníkov.
Je známy dátum ďalšieho samitu o ukončení vojny na Ukrajine, tentokrát sa uskutoční v Saudskej Arábii
Podľa evanjelického farára v Kežmarku Romana Porubäna bola staršia kamenná budova štyri roky nevyužívaná, v minulosti slúžila ako materská škola, naposledy v nej sídlila firma. Prvých Ukrajincov tam privítali 13. marca 2022.
„Na začiatku tu bolo ubytovaných jedenásť ľudí a z pôvodných obyvateľov ostali do konca projektu dve rodinky. Kapacita domova bola stále maximálne trinásť ľudí, avšak boli tu obdobia na rozhraní marca a apríla 2022, keď sme fungovali aj ako tranzitné centrum a v azylovom dome bývalo aj osemnásť odídencov,“ opísala koordinátorka projektu Ratajová.
Zdieľané radosti aj smútky
Okrem priamej pomoci ľuďom v Domove nádeje asistovali tamojší dobrovoľníci aj pri úradných záležitostiach. Aktivity združenia boli pestré. Patrili k nim rovnako spoločné oslavy narodenín, sviatkov i výročí.
Mrakodrap v Moskve opäť poškodil bojový dron, Rusi z útoku vinia Ukrajinu (video+foto)
„Zdieľali sme spoločne radosti aj smútky, medzi dobrovoľníkmi a odídencami sa vytvorili priateľské putá,“ popísala Ratajová.
Otcovia túžia vidieť vyrastať svoje deti
Obavy po ich odchode do vojnou zmietanej krajiny sú podľa jej slov veľké.
„Veľmi ma zarmútilo, keď nás jedna z mamičiek začiatkom mája informovala, že v druhej polovici prázdnin sa budú musieť vrátiť domov, pretože ich rodiny trpeli odlúčením a otcovia túžia vidieť vyrastať svoje deti,“ skonštatovala. Postupne sa k nej pridali aj ďalšie rodinky.
„Koniec vojny je v nedohľadne a túžba žiť s rodinou vo svojej vlasti bola u nich silnejšia ako strach z toho, že ich zasiahne strela nepriateľa. Ostávame s nimi naďalej v kontakte a modlíme sa za ich zdravie a bezpečnosť. prístrešie, stravu, zdravotnú a sociálnu starostlivosť,“ komentovala Ratajová.