Vysvetliť pubertálnemu potomkovi, čo sa stalo 21.augusta 1968 je “mission impossible”. Napriek tomu sa treba o to aspoň pokúsiť.
V školskom dejepise sa veľa nedozvie. “Ľahostajnosť a nezáujem sú veľkými nepriateľmi,” tvrdí historik. Listujem v deviatackom dejepise. O pražskej jari, vpáde okupačných vojsk a následnému pritvrdeniu pomerov v bývalom Československu sú tam tri strany!
“Myslím si, že je to dosť,” tvrdí mi historik a pedagóg Róbert Letz. “Je tam všetko podstatné. Máme nové učebnice dejepisu, no žiaľ, pomerne málo s nimi pracujú učitelia i žiaci.”
Puberťák bez dedka a babky
“Učebnica nie je u nás ten najdôležitejší či určujúci zdroj informácii,” pokračuje Letz.
“Žiaci sa o roku 1968, ale aj o iných témach dozvedajú najmä od rodičov a starých rodičov. Existuje niečo ako rodinná pamäť, ktorá v sebe nesie skúsenosť a odovzdáva sa z generácie na generáciu.”
Ok, poviem si sama pre seba. A čo ak ten puberťák nežije v rodine, kde sa o auguste 1968 chce hovoriť?
Ťahák
Posadím svojho inak celkom milého puberťáka oproti sebe a hovorím mu: skús si o auguste 1968 zapamätať aspoň týchto 10 vecí …
- Nemáš internet, sociálne siete, seriály si nestiahneš on-demand. Máš len papierové noviny, rádio, v lepšom prípade má niekto vo vašom dome čierno-bielu telku.
- Predstav si, že o jedenástej ideš spať a ráno o 9.00 hod ti pod oknom stojí tank, s akým sa dnes hráš na X-boxe …
- Pol milóna cudzích vojakov, ktorí k nám zrazu vpadli, je ako keby si všetkých bratislavčanov obliekol do uniforiem a dal im zbrane. Nepáči sa ti, že sú všade, ale nevieš ich nijako “deletnúť”.
- A to celé trvá 23 rokov – teda od tvojho narodenia, až kým neskončíš “výšku”.
- Keby bol v roku 1968 instagram, najviac followerov by mal Alexander Dubček. Chcel presadiť “cool” veci, no Rusi mu to nedovolili.
- V škole, medzi kamáratmi ani na ulici nesmieš hovoriť, čo si naozaj myslíš. Budú ťa hejtovať a reportnú ťa.
- Zabudni na dovolenku v Egypte či Turecku. Okolo celého (Česko)Slovenska je postavený plot, ktorý je nabitý takou silnou elektrinou, že ťa môže zabiť. O tom, či môžeš cestovať, rozhodujú policajti.
- Nevieš si len tak kúpiť, čo sa ti páči alebo na čo máš práve chuť. Na značkové handry, technické vychytávky zabudni. Nie je dostať ani banány či colu.
- Je možné, že po prázdninách nenájdeš v triede, niektorých spolužiakov, lebo s rodičmi utiekli cez tie elektrické ploty. Už nikdy ich neuvidíš.
- Skús na to nikdy nezabudnúť.