BRATISLAVA 21. mája (WEBNOVINY) – Americkí astronauti Garrett Reisman a Michael Good z raketoplánu Atlantis absolvovali dnes na Medzinárodnej vesmírnej stanici (International Space Station, ISS) tretí a zároveň posledný vystúp do otvoreného vesmíru.
V priebehu 30 minút dvojica nainštalovala novú amoniakovú prípojku. Následne pripojili novú, v poradí šiestu batériu s označeným F, ktorá bude energiu čerpať z veľkých solárnych panelov. Atlantis, ktorý so šesťčlennou posádkou na palube odštartoval z Kennedyho vesmírneho strediska na Floride na svoju poslednú 13-dňovú misiu 14. mája, sa naspäť na Zem vyberie z ISS v nedeľu.
Jeho primárnou úlohou bolo dopraviť na ISS zásoby, z ktorých väčšina sa stále nachádza v ruskom module Rassvet. Okrem iných vecí vyniesli vďaka astronautovi Piersovi Sellersovi do vesmíru aj kúsok zo stromu, vďaka ktorému prišiel Sir Isaac Newton na svoju teóriu gravitácie. Atlantis po návrate na Zem napriek avizovanému ukončeniu činnosti nepoputuje hneď do múzea. Bude totiž v pohotovosti na prípadnú záchrannú misiu posledného letu raketoplánu Endeavour. Až potom ho umiestnia do niektorého múzea, kde budú návštevníci môcť obdivovať okrem iného aj počet jeho nalietaných kilometrov. Atlantis totiž za 25 rokov nalietal úctyhodných 185 miliónov kilometrov.
Do avizovaného ukončenia programu amerických raketoplánov zostanú po 32. misii Atlantisu ešte dva lety. Ako prvý poletí k ISS Discovery (16. septembra) a pravdepodobne ako definitívne posledný v novembri Endeavour. Pôvodne mal ako posledný letieť do vesmíru raketoplán Discovery, avšak pre výmenu magnetu na detektore antihmoty s názvom Alpha Magnetic Spectrometer (AMS-02) bude posledným letom novembrová misia raketoplánu Endeavour. Spojené štáty americké sa budú po ukončení vesmírneho programu raketoplánov Atlantis, Discovery a Endeavour spoliehať až do stanovenia novej stratégie NASA na trojmiestny ruský Sojuz.
Podľa vysokého predstaviteľa NASA Billa Gerstenmaiera môže jeden z raketoplánov absolvovať ešte jeden let do vesmíru, no to iba v prípade, že na to americký prezident Barack Obama nájde 600 miliónov až jednu miliardu amerických dolárov, čo je približný rozpočet na takúto misiu.
SITA/AFP